Fakulta architektúry STU v Bratislave a Veľvyslanectvo Brazílie na Slovensku pozývajú na výstavu Paulo Mendes da Rocha: od 1958 až po dnešok. Výstava bude prístupná verejnosti od 8.- 30.septembra 2017 na Fakulte architektúry STU v Bratislave.
Počas výstavy bude realizovaná prednáška prof. Daniele Pisani pod názvom: Urban Tectonics. On Paulo Mendes da Rocha's Work. Prednáška sa uskutoční 21. septembra 2017 v Aule Emila Belluša o 17:00 hod.
Daniele Pisani je autorom najrozsiahlejšej knižnej publikácie o architektovi Paulo Mendes da Rocha. Pôsobí ako profesor na Politecnico di Milano, Katedra architektúry a urbanizmu. Prednáška bude vedená v anglickom jazyku.
Mesta predstavujú možno najväčší úspech ľudí na planéte. Rodia sa základnou túžbou inštalácie života na istom teritóriu, čo je umožnené premenou prírody, ktorá je chápaná nie ako panorama ale ako súhrn fenoménov: vodných tokov, pohybov zeme, usporiadania kameňov, výrobou energie, ktoré v prípade, že sú dobre usporiadané umožňujú naše dobré či zlé prežitie v tomto stále viac urbánnom svet.
Táto výstava, vytvorená študentami, ukazuje prácu architekta, ktorý chápe architektúru ako túto základnú myšlienku. Myšlienku transformácie prírodných vecí v obytných a zdieľaných miestach: mestách. Preto ide o výstavu, ktorej cieľom je zamyslenie sa a nie len prezentácia izolovaných objektov v priestore.
Pre Paula Mendesa da Rocha je architektúra formou spoznania ako vynájsť nekonečné množstvo možností prístrešia pre ľudský život vo všetkých jeho komplexných a citlivých rozmeroch. Tak, každý projekt: dom, múzeum, námestie je príležitosťou pre využitie týchto poznatkov, ktoré spájajú technické a estetické hodnoty.
Ak o budove rozmýšľame len samostatne, podľa Paula Mendesa nikdy nedosiahneme svoju architektonickú voľnosť, naopak svedčí to o nesprávnom pochopení širších horizontov úlohy architektúry. Pretože týmto spôsobom, budova poukazuje len na samú seba a nie na okolitý svet. Budovy sú pre Paula Mendesa inštrumentami mesta, rovnako ako napríklad o tehlách katedrály musíme rozmýšľať ako o celku; takto je architektúra vždy vynálezom niečoho živého, dynamického, niečoho v pohybe.
Diela vystavené tu sa nedajú prečítať rýchlo a s bezprostrednosťou niekoho, kto sa len na veci pozerá, táto výstava predstavuje určitý spôsob myslenia. Diela sa odhaľujú postupne. Je potrebné ich odhaliť, nakoľko sú zámienkou pre transformáciu, ktorá ich presahuje. Intriga spočíva v zistení, aký by bol dom, napríklad v prejave, ktorý ho obsahuje. Múzeum Pinacoteca je odrazom toho, ako jedna budova môže vyjadriť miesta, ktoré nie sú prepojené – vlakovú stanicu, park a ulicu. Všimnite si, že spôsob, akým architekt rieši rozmiestnenie miestností múzea pripomína mestské cesty, ktoré presahujú steny výstavných hál.
Pre túto výstavu na Fakulte architektúry v Bratislave sú projekty Paula Mendesa da Rocha prezentované v ich chronologickom poradí, takže si môžeme prejsť celú profesionálnu kariéru architekta od začiatku jeho kariéry v neskorých 50. rokoch, až po dnešok.
V popredí sú vynikajúce diela, ktoré mali nielen priestor pre transformáciu prostredia, do ktorého boli vložené, ale tiež upútali pozornosť širokej verejnosti. V ďalšej rovine v tom istom panele je časová čiara vytvorená výkresmi architekta, ktorá ilustruje rozmanitosť a amplitúdu jeho priestorového myslenia.
V dnešnom svete, kde architektúra flirtuje s pyrotechnikou a zábavou, predstavuje práca Paula Mendesa da Rocha výrazný spôsob videnia a realizácie projektov; toho, kto nehľadá istý estetický štýl alebo jazyk, ale naopak vedomý spôsob ako obsadiť planétu, ktorá je taká malá a krehká. V jeho architektonickej tvorbe existuje veľký a veľkorysý rozmer, v ktorom je možné si predstaviť mesto pre všetkých. Tu je architektúra blízka racionálnemu základu ako umeniu a technike, pretože sa zaoberá výstavbou prístrešku života, so starostlivosťou o rovnováhou prostredia, v inteligentnom obsadení územia.
Veľmi vhodné nápady pre naše časy, nie utopické, viac nádejné, od toho, kto v architektúre vidí možnosť vytvárať slobodné a krásne miesta, spravodlivé a plné poézie...
Text: Catherine Otondo, São Paulo, júl 2017.
