Na slovíčko s dekanom

 

Rozhovor prof. Henriety Moravčíkovej s novým dekanom FA STU prof. Pavlom Gregorom

• Vo svojom programe uvádzaš zefektívnenie výučby ateliérov a ich priblíženie praxi, spojenie akademického prostredia s praxou. Ako? Bude na FASTU učiť viac osobností z praxe?
• S tým súvisí aj organizácia ateliérov. Uvažuješ o zmene aktuálneho nastavenia? Ak áno, bude to skôr smerom k vertikálnym ateliérom alebo k majstrovským ateliérom? Inkluzívny alebo exkluzívny model vzdelávania? Osobne vnímam vertikálne ateliéry ako otvorené a inkluzívne, kde sa študenti učia aj od seba navzájom... majstrovské ateliéry zase ako exkluzívne prostredie kde sú študenti vedení/ovládaní veľkou osobnosťou. K čomu budeš smerovať výučbu na FASTU?

Vo svojom volebnom programe som zdôrazňoval potrebu priblíženia výučby praxi.  Reálna uplatniteľnosť našich absolventov je pre mňa tým zásadným kritériom na akékoľvek zmeny obsahu a formy výučby, v ktorej ateliéry (architektonickej, urbanistickej či dizajnérskej tvorby) vždy mali a aj musia mať hlavnú úlohu. Aj na základe osobných skúseností s výučbou ateliérov na iných školách som presvedčený, že v súčasnosti učíme veľmi neefektívne, často bez  hierarchie jednotlivých vyučujúcich v ateliéroch . Vyjadrujem sa samozrejme všeobecne, vnímajúc, že v minulosti boli pokusy o tzv. otvorené, komplexné či experimentálne ateliéry, v skutočnosti ale najmä v programoch architektúra a urbanizmus stále zotrvávame na princípe akýchsi "typologických" ateliérov. Predstavil som víziu "vertikálnych" ateliérov, ktoré by zastrešovali viacero dnešných semestrálnych ateliérov súčasne, pod vedením konkurzom vybratých osobností - buď v polohe vedúcich ateliérov so svojimi asistentmi, alebo vedených skupinou rovnocenných vedúcich. Ak hovoríme o osobnostiach, domnievam sa, že už dnes ich máme na škole relatívne veľa, len ich (spolu s ich tvorivou praxou) nedostatočne prezentujeme študentom. Samozrejme, že by som privítal ešte väčšie zastúpenie "veľkých" architektov a dizajnérov z praxe. Tu však narážame nielen na nedostatočné finančné zdroje, ale aj na ťažké a nesystémové prekážky priamo z ministerstva, ktoré nás nútia ich zamestnávať najmä na celé úväzky, aby škola "profitovala" nielen z ich mena ale aj zo započítania ich umeleckej činnosti. Je otázkou, ako sa vysporiadať s týmto protichodným tlakom, či nútiť významné osobnosti z praxe, aby sa podieľali aj na výskume a publikačnej činnosti, alebo sa pokúsiť o určitú špecializáciu jednotlivých tvorivých zamestnancov, kde by sa čiastočne vyhranila skupina niektorých vedúcich ateliérov najmä na výučbu v ateliéroch, skupina profesorov a docentov (zabezpečujúca nielen vedenie ateliérov ale aj vedecko-výskumnú činnosť a prednášky) a skupina pracovníkov, zameraných najmä na výskum. Samostatnou skupinou by boli odborní asistenti a interní doktorandi, ktorí by boli naozajstnými asistentmi predchádzajúcich skupín. To všetko sú však otázky najmä na vnútrofakultnú diskusiu, zohľadňujúc aj priestorové možnosti fakulty. Predstava je určite o vertikálnych ateliéroch, ktorých hlavným prínosom je učenie a "ťahanie " sa študentov navzájom. Z môjho pohľadu by každý vedúci takéhoto ateliéru mal byť vyhranenou osobnosťou, bez ohľadu či je zvonku či z vnútra fakulty, ak máme na mysli najmä jeho tvorivú činnosť, ale aj metodiku práce so študentom. Väčšie prepojenie ateliérov s praxou však nezabezpečia iba ich vedúci, prirodzenou súčasťou ateliérovej tvorby by okrem záverečných verejných prieskumov mala zabezpečiť aj systémová prítomnosť architektov z praxe pri priebežných prezentáciách rozpracovanosti (čo sa už dnes deje na vybratých ateliéroch).

• Hovoríš o tom, že absolventi FASTU sú žiadaní aj v iných oblastiach, a nie len v architektonickom povolaní. Ako môže táto skutočnosť ovplyvniť výučbu a mala by ju vôbec ovplyvniť? Máš záujem rozšíriť profil absolventa aj posilnením určitého spektra vyučovaných predmetov či vykonávaných zadaní?

Fakulta potrebuje relevantné a aktuálne štatistické údaje o konkrétnej forme a početnosti uplatnenia svojich absolventov. Nemyslím, že je potrebné zásadným spôsobom zasahovať do aktuálnej štruktúry študijných programov. Konkrétny obsah jednotlivých predmetov je závislý najmä na individuálnom pedagógovi a jeho schopnosti udržiavať obsah predmetu aktuálny, s najnovšími poznatkami z praxe. Je však potrebné ponechať väčší priestor na formovaní "špecializácie" študenta aj na jeho osobnom výbere predmetov, ktorý najmä v polohe voliteľnosti musí ponúkať širšiu škálu možností. Do novej akreditácie vidím možnosti najmä v iných formách vzdelávania študentov aj mimo povinnej výučby. Ambíciou nového vedenia je z doteraz individuálnych prednášok hostí a podujatí, ako napr. Noc architektúry, vytvoriť pravidelný cyklus netradičných aktivít v rámci tzv. Kreatívneho centra. Veľmi málo sú v rámci študijných programov rozvíjané tzv. "soft-skills" študentov (komunikačné a prezentačné schopnosti, vedenie tímu a pod.) V tejto oblasti som nadviazal spoluprácu so študentskými organizáciami BEST a IAESTE a už v zimnom semestri sa na fakulte uskutoční Training day, ktorý sa bude venovať aj týmto zručnostiam.

• V programe píšeš o projektovo a problémovo orientovanom vzdelávaní podporujúcom kritické a kreatívne myslenie. Znie to skvelo. Čo to však znamená, ako tomu máme rozumieť? Máš predstavu, ako sa to premietne do štruktúry sylabov a schémy výučby?

Najmä v poslednom období sa väčšina pedagógov sťažuje, že študenti prichádzajúci zo stredných škôl majú nedostatok kritického myslenia, sú zvyknutí skôr na prijímanie predkladaných faktov ako vlastné štúdium, analýzu problému a návrh riešení. Asi ťažko ovplyvníme spôsob výučby na základných a stredných školách, ale určite môžeme dôslednejšie presadzovať problémovo orientovanú výučbu najmä v jednotlivých cvičeniach, kde (aj podľa spätných väzieb od študentov) vidím veľké rezervy. Musíme sa oveľa viac vzájomne informovať o inovatívnych metódach výučby cvičení a seminárov, ktoré by mali byť zamerané viac na tvorivú prácu študentov, riešenie konkrétnych problémov s návrhom riešení a ich verejnou prezentáciou. Zefektívnenie výučby vidím aj v možnosti prepájania cvičení z rôznych predmetov a ich naviazaní na ateliérovú tvorbu.

• Tvoja poznámka o akceptovaní skutočnosti, že väčšina študentov pracuje, sa môže niekomu javiť ako rúhanie, resp. ako problém. Praktické skúsenosti študentov sú nepochybne vítané. Kde je však hranica tolerancie a ako si predstavuješ celkové nastavenie systému?

Fakt, že väčšina našich študentov popri štúdiu pracuje, je jednoznačne pozitívny. Umožňuje im to okamžité uplatnenie ich poznatkov zo štúdia v praxi (pokiaľ pracujú v odbore súvisiacom s ich štúdiom) a bezprostrednú konfrontáciu použiteľnosti získaných vedomostí  - čo im umožňuje aj prípadne kritický postoj k výučbe, ktorý je pre nás pedagógov rovnako nevyhnutný a potrebný. Samozrejme, že zosúladenie pracovných a študijných povinností nie je vždy ľahké a pokiaľ si niektorí študenti "nárokujú" úľavy z dôvodu zamestnania, vyvoláva to u nás skôr negatívne reakcie. Hranica tolerancie je a musí byť daná podmienkami absolvovania jednotlivých predmetov. Tie majú v právomoci ich garanti (predmetov, študijných programov). Otázkou je, či tieto podmienky nie sú niekedy zamerané viac na nutnosť fyzickej prítomnosti študenta na cvičení ako na podmienku odovzdania a úspešnej prezentácie konkrétneho zadania. Akoby sme sa niekedy báli samostatnosti študentov a  ich vlastného samoštúdia. Kritizujeme nesamostatnosť študentov, ale často ich zbytočne zväzujeme prerekvizitami, veľkým počtom povinných predmetov na úkor voliteľných, čím podstatu kreditového systému štúdia niekedy meníme na stredoškolský systém štúdia.

• Ako si predstavuješ zlepšenie postavenia fakulty pri získavaní grantov? Spomínaš budovanie oddelenia pre podporu projektovej činnosti. O to sa usilovalo aj predchádzajúce vedenie. Iniciatíva však zlyhávala kvôli financiám. Ako na to chceš ísť ty? Kde budeš generovať finančné zdroje na mzdy a prevádzku takého oddelenia? Ako plánuješ zabezpečiť napríklad predfinancovanie projektov, resp. finančnú spoluúčasť, ktorá je najmä pri projektoch z oblasti kultúry vysoká (až 50%)?
• Spomínaš vypracovanie dlhodobej aj krátkodobej stratégie výskumu na FASTU. Také stratégie výskumu sú však často vnímané ako byrokratizácia výskumu a podväzovanie individuálnej aktivity a prirodzeného vývoja. Na základe čoho by mali tie stratégie vzniknúť a ako by sa mali uplatňovať?

Aj napriek zvýšenej snahe vedenia aj pracovníkov fakulty, je naše postavenie v oblasti získavania grantov a výsledkov výskumu (v rámci STU) nedostačujúce. Zlepšenie nedosiahneme znásobením pokusov jednotlivcov ale iba koncepčnou snahou a centrálnou stratégiou vedenia fakulty. Krátkodobá a dlhodobá stratégia výskumu na fakulte musí vychádzať z poznania plánovaných priorít v jednotlivých grantových schémach, cieleného plánovania výskumných tímov z úspešných pracovníkov fakulty a zodpovedajúcej administratívnej podpore z dekanátu (projektové oddelenie). Rovnako je potrebné v oveľa väčšej miere ako doteraz plánovite vytvárať medzinárodné tímy a udržiavať aktívnu spoluprácu tak, aby sme boli dopredu pripravení na aktuálne grantové výzvy. Nutným predpokladom je aj existencia aktívnych "styčných dôstojníkov" pre VaV na jednotlivých pracoviskách, ktorých hlavnou náplňou bude nielen formálne ale aj reálne najmä vedecko - výskumná činnosť. Som presvedčený, že z dlhodobého hľadiska sa nevyhneme určitej špecializácii pracovníkov (pedagogická resp. vedecko-výskumná či umelecká činnosť), ak chceme byť efektívni. Tieto stratégie a cielene plánované výskumné úlohy však v žiadnom prípade nebudú zabraňovať individuálnym aktivitám a prirodzenému vývoju. Zjednodušene povedané: najmä vedenie fakulty bude zodpovedné za to, aby sme boli pravidelne úspešní aj vo väčších medzinárodných grantoch, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú ďalší vývoj fakulty tak z hľadiska jej akreditácie ako aj rozpočtu. Otázka spolufinancovania grantov nie je taká zničujúca, ako sa na prvý pohľad môže javiť. Práve pri plánovitom a "kreatívnom" zostavovaní grantov, je možné veľké percento zdrojov získať aj na mzdové prostriedky, či tzv. réžiu, takže pri dobre nastavenom rozpočte sa väčšina spolufinancovania v konečnom dôsledku fakulte vráti. Pri plánovaní mzdových prostriedkov je však potrebné nastaviť dopredu jasné kritériá na podiel odmien riešiteľov, aby účasť na grantoch bola aj finančne motivačná. Už v súčasnosti má fakulta nastavený rozpočet na 2 pracovníkov projektového oddelenia. Aj na ich ďalšie financovanie, resp. rozšírenie projektového oddelenia môžeme (resp. musíme) získať zdroje predovšetkým z vedeckých a umeleckých grantov. Cieľom je nastaviť jasný systém pracovnej náplne a zodpovednosti tohto oddelenia voči individuálnym riešiteľom tak, aby tvoriví pracovníci boli v maximálnej možnej miere odbremenení od administratívnej činnosti. Už dnes sa títo resp. ďalší pracovníci výraznou mierou podieľajú napr. na finančnom vyúčtovaní či propagácii jednotlivých grantových úloh.

• Tlak na zvyšovanie scientometrických parametrov rastie. Ako sa s tým mieniš vysporiadať? Spomínaš spoluprácu s inými odbormi v rámci STU, ale aj presadzovanie špecifického postavenia architektúry, a tým aj špecifickosti jej výstupov. Zohľadňovanie špecifickosti výstupov v oblasti architektúry sa predchádzajúcemu vedeniu nedarilo presadiť. Svedčí o tom aj skutočnosť, že „architektúra“ sa úplne stratila z pomenovaní komisií v domácich grantových agentúrach. Zdá sa, že cesta vedie skôr cez rozširovanie spektra výstupov smerom k umeleckým odborom. Predpokladá to však lobovanie na najvyššej úrovni MŠSR, Akreditačnej komisie, predsedníctva VEGA a APVV. Si na to pripravený, resp. ideš do toho? Vieš už aj ako?

Exaktné a komplexné hodnotenie činnosti  akejkoľvek organizácie platenej najmä z verejných zdrojov a previazanie množstva pridelených financií na kvantitu a kvalitu jej výstupov považujem v zásade za správne. Otázkou je, či súčasný systém hodnotenia vysokých škôl je naozaj exaktný a komplexný, či v preferencii kvantity scientometrických parametrov dostatočne zohľadňuje špecifiká jednotlivých odborov, či neustála zmena váhovosti konkrétnych výstupov je odrazom snahy o zdokonaľovanie metodiky hodnotenia alebo skôr odrazom lobizmu záujmových skupín. Či zložitosť celého systému nie je len zásterkou faktu, že v systéme je jednoducho nedostatok financií (o čom sa môžeme kedykoľvek presvedčiť porovnaním základných údajov na zdroje pre školstvo napr. len v rámci OECD). Ako v tomto nesystémovom systéme presadiť architektúru a dizajn? Môžeme o neobjektívnosti hodnotenia naďalej diskutovať iba v rámci fakulty (čo nám však pomôže minimálne a nikoho z kompetentných neovplyvní). Môžeme sa snažiť naše názory presadzovať cez univerzitu (je potešiteľné, že pri príprave Dlhodobého zámeru STU sa objavila formulácia: Zohľadňovať a presadzovať aj  iné špičkové výstupy, respektíve relevantné hodnotenie uplatňované pre dané odbory štandardne v medzinárodnom kontexte. U niektorých odborov väzba len na scientometrické hodnotenie je skresľujúca...), keďže v univerzitnom tíme sme silnejší. A nakoniec sa môžeme všade tam, kde to je zmysluplné, pokúsiť o napĺňanie súčasných kritérií medziodborovou spoluprácou na výskumných grantoch, ktorých výstupy môžu byť publikované pod "hlavičkou" iných odborov. Aj zbežný pohľad na výzvy pre vedecké granty z posledného obdobia nás presvedčia, že témy pre "čistú" architektúru či dizajn budeme len ťažko hľadať. Som však presvedčený, že spolupráca a spoločné granty so všetkými fakultami STU sú nielen možné, ale pre našu budúcnosť aj žiaduce. Aj tu však nemôžeme čakať len na ponuky zo sesterských fakúlt, či individuálnu iniciatívu našich pracovníkov, ale do prípravy takejto spolupráce sa musí angažovať najmä vedenie fakulty. Na takýto druh "lobizmu" a presadzovania architektúry a dizajnu som pripravený (napokon myslím, že ani v tejto oblasti nebude fakulta začínať on nuly, ale môže nadviazať na predchádzajúcu spoluprácu minimálne so štyrmi fakultami STU).

• Spomínaš spoluprácu s výrobnými firmami v oblasti výskumu. Tu som trochu skeptická. Väčšina firiem ako Velux, Baumit či Ytong nerealizuje na slovenskej úrovni žiaden výskum. Ide o štandardnú produkciu a predaj. Priestor na praktické, aplikačné, výstupy sa určite ponúka, ale asi skôr s národnými spoločnosťami. Tam smerujú napríklad aj výzvy z APVV. Ako to vidíš, máš nejaké tipy či dobré príklady?

Myslím, že aj v oblasti výrobných firiem máme v spolupráci na čo nadväzovať, tak v odbore architektúra ako aj dizajn (Volkswagen, Baumit, Ytong). Verím, že spoluprácu budeme vedieť rozvíjať nielen v oblasti aplikovaného výskumu, ale aj v zapojení konkrétnych firiem do výučby, hľadaní nových "kreatívnych" foriem zviditeľňovania ich práce a produktov pre našich študentov, tak aby bola prínosom nielen pre praktickú výučbu ale aj mimorozpočtové zdroje fakulty. Možnosti prepojenia fakulty na prax však vidím najmä v oblasti kreatívneho priemyslu, ktorý sa dostáva do popredia aj v medzinárodných grantových schémach a rovnako v oblasti digitálnych technológií, kde fakulta nedostatočne zachytila aktuálne trendy. Uplatnenie digitálnych technológií v architektonickej a dizajnérskej tvorbe je jednoznačne ich budúcnosť a vytvára úplne nové možnosti uplatnenia našich absolventov. Aj preto ich výučbu považujem za jednu z najväčších a najťažších výziev nového vedenia fakulty. Využitie digitálnych technológií a multimédií v tvorbe potrebujeme čo najrýchlejšie dostať do študijných programov v oveľa väčšej miere ako to je dnes. Je na škodu, že bývalý Kabinet počítačovej podpory a multimédií, ktorý mal v minulosti kvalifikovaných pracovníkov na počítačovú podporu,  fotografiu a video, dnes prakticky neexistuje. Jeho obnova môže byť postupná, v závislosti najmä na finančných zdrojoch ale aj kvalifikovaných odborníkoch.

• Predchádzajúce vedenie rozvinulo spoluprácu s reprezentantmi miest a obcí. Ako vnímaš tieto aktivity a mieniš v nich pokračovať, resp. rozvíjať ich?

Spolupráca so samosprávou miest a obcí na Slovensku, je pre fakultu výbornou príležitosťou na väčšiu mieru aplikovaného výskumu, ale aj spojenie výučby s konkrétnymi zadaniami praxe a v neposlednom rade aj na zvýšenie aktivity Podnikateľského centra fakulty (a s tým spojené zvýšenie mimorozpočtových zdrojov). Skúsenosti a kontakty v tejto oblasti má prakticky každý ústav. Ak však chceme túto spoluprácu zefektívniť, musíme najmä z pozície vedenia fakulty, cieľavedome rozvinúť spoluprácu so Združením miest a obcí Slovenska. Viac propagovať doterajšie výsledky spolupráce a snažiť sa o perspektívnu a systémovú spoluprácu, založenú nielen na individuálnych osobných kontaktoch.

• Asi najväčší potenciál vo vzťahu k spolupráci fakulty s praxou predstavuje spolupráca s bývalými absolventmi školy. Dôkazom toho sú aj veľmi úspešné podujatia ako napr. Noc architektúry. Je taká agenda súčasťou tvojich plánov? Ak áno, ako si predstavuješ posilnenie tejto spolupráce, resp. jej zatraktívnenie pre bývalých absolventov? Alumni klub STU asi nie je tou pravou parketou...

Myslím, že aktivity ako Noc architektúry, veľmi prispeli k propagácii fakulty v očiach verejnosti. Prvé kontakty s jej organizátormi zo združenia Archtung som už nadviazal a verím, že spolupráca bude pokračovať. Mojou ambíciou však je, aby sa do organizácie podobných podujatí viacej zapájala samotná fakulta a aby boli pravidelnejšie a zamerané aj na oblasti, ktoré v riadnom štúdiu zatiaľ chýbajú - ako napríklad spolupráca s inými druhmi umenia, ktoré by sa na pôde fakulty nielen prezentovali ale sa snažili zapájať do aktivít aj našich študentov. Prvé kontakty s predstaviteľmi VŠMU, či združenia Nová cvernovka, už boli nadviazané a ja verím, že aktivity Kreatívneho centra v suteréne fakulty, sa rozbehnú ešte v tomto akademickom roku. Na užšiu spoluprácu s bývalými absolventmi, potrebujeme predovšetkým s nimi udržiavať kontakt (najmä prostredníctvom elektronickej komunikácie). Kontakt je potrebný nielen pre získanie štatistických informácií o ich uplatniteľnosti, ale aj pre spätnú väzbu k obsahu štúdia. Radi by sme pozývali našich absolventov na pravidelné prezentácie ich skúseností z praxe, čo môže byť jedným z prostriedkov pre zorientovanie sa našich študentov v ich odbornom smerovaní.

• Podľa mňa spočíva atraktivita školy do veľkej miery na známych osobnostiach. Spomínaš propagovanie osobností školy, ale nespomínaš prílev nových atraktívnych osobností. Budeš sa usilovať získať pre školu „slávnych“? Niekedy sa objavujú výhrady, že takí ľudia trávia so študentmi málo času. Je to asi pravda, ale nestoja benefity ich pôsobenia predsa za to?

Zvýšenie atraktívnosti našej fakulty považujem za jeden z kľúčových nástrojov jej úspešného vývoja. Príliš dlho sme žili v presvedčení, že nemusíme bojovať o svojich študentov a že vždy budeme mať z čoho "vyberať". Nielen súčasný demografický vývoj, ale aj možnosti štúdia (v často neporovnateľne lepších podmienkach) v zahraničí, nás už dnes presvedčujú o opaku. Aktívna účasť  známych a významných osobností (slovo slávny radšej nepoužívam) na vzdelávacom procese, fakulte len prospeje, musíme však hľadať skôr systémové a rôznorodé formy ich zapájania do vzdelávacieho procesu ako len ojedinelé prednášky, či tzv. ateliéry praxe - ktoré už svojim názvom evokujú u študentov vysvetlenie, že ostatné ateliéry s praxou nesúvisia. Potrebujeme dostať do vedenia budúcich vertikálnych ateliérov osobnosti, bez ohľadu či sú zo súčasného prostredia fakulty alebo "zvonku". Ak sa budeme snažiť o väčšie angažovanie známych architektov a dizajnérov z praxe, rovnako sa budeme snažiť o systematickú prezentáciu a postupné zapojenie do života fakulty aj mladých začínajúcich ateliérov, ktorých protagonisti majú našim študentom rovnako čo odovzdať a inšpirovať ich v ich profesionálnej orientácii.

• Spomínaš ALFA a zlepšenie jej postavenia. ALFA je rešpektovaný časopis a na školách v okolitých krajinách nám ju závidia. Dlhodobo však zápasí s nedostatkom príspevkov a s nezáujmom o publikovanie zo strany pedagógov školy. Dôvodom je nepochybne nízka „bodová“ hodnota výstupov. Nazdávam sa však, že jediná cesta ako tú hodnotu zvýšiť (napr. dostať ALFA do Scopus), sú kvalitné príspevky. Neuvažuješ o nejakej forme „povinného“ publikovania v tomto periodiku?

Nehovorme o povinnosti publikovania v ALFE , hovorme skôr o systéme, keď bude samozrejmosťou, že čiastkové aj konečné výstupy každého vedeckého či umeleckého projektu (najmä spolufinancovaného fakultou) budú v nej publikované. Tak ako je potrebné, aby sa v hodnotení jednotlivých zamestnancov zohľadňovali nielen získané granty ale aj podané žiadosti, je nevyhnutné do hodnotenia pracovníkov a ústavov zapracovať aj výstupy (napr. v ALFE), ktorých terajšia hodnota pre akreditáciu či rozpočet fakulty nie je síce relevantná, ale z hľadiska iných perspektívnych cieľov fakulty veľmi dôležitá.

• Ako skvelý spôsob na zatraktívnenie školy sa ponúka aj organizácia medzinárodného študijného programu. Máš nejakú predstavu o zameraní takého programu a pedagógoch, ktorí by ho garantovali?
• Pre fakultu by mohli byť atraktívni aj zahraniční študenti? Je škola schopná zabezpečiť plnohodnotnú výučbu v angličtine, resp. v inom cudzom jazyku?

Medzinárodný študijný program by nesporne fakultu nielen zatraktívnil, ale aj viac zviditeľnil najmä v medzinárodnom kontexte (potrebu väčšieho počtu zahraničných študentov pre vytvorenie "medzinárodnej" atmosféry spomínali aj pracovné tézy k Dlhodobému zámeru STU). Jeho akreditácia je však zložitá - s najväčšou pravdepodobnosťou by ho Akreditačná komisia chápala ako "nový" študijný program, s požiadavkou iných garantov ako v riadnom štúdiu, čo v súčasnej situácii fakulty môže byť problém. Za schodnejšiu cestu považujem výučbu študijných programov v anglickom jazyku pre zahraničných študentov (najmä z krajín mimo EÚ), ktoré máme akreditované a ktoré môžu byť spoplatnené, takže "úžitok" by bol dvojitý. Som presvedčený, že v súčasnosti máme dostatok skúsených aj mladých pedagógov jazykovo dostatočne vybavených na takúto výučbu. Finančné zdroje zo študijných poplatkov nám navyše umožnia zamestnávať aj externistov iba na vybrané predmety, čo môže byť v konečnom dôsledku prospešné aj pre domácich študentov, ktorí sa ich výučby budú tiež môcť zúčastniť. V oveľa väčšej miere ako v súčasnosti však musíme zapájať do pravidelnej výučby aj zahraničných pedagógov v rámci programu ERASMUS či iných dohôd. Medzinárodná konfrontácia môže fakulte len prospieť.

• Večnou témou fakulty je bufet. Jeho náhradu automatmi asi neocenil nikto. Túto tému spomínaš aj vo svojom programe. Prezraď niečo bližšie o svojej predstave spoločensko-stravovacej jednotky na fakulte.

Fakulta nevyhnutne potrebuje spoločensko - komunikačný priestor, pre neformálne stretnutia študentov a zamestnancov navzájom, pri káve či inom občerstvení.  V prvej etape sa nové vedenie pokúsi o čo najskoršie sprevádzkovanie malej "kaviarne", logicky naviazanej na priestory auly a študijného oddelenia (ktoré sa však musí aj formálne viac otvoriť študentom a stať sa akýmsi "klientským centrom" fakulty). Vízia uvažuje aj s využitím priestoru terasy vedľa auly. V dlhodobejšom horizonte vidím perspektívu aj druhého - možno aj stravovacieho centra, v suteréne fakulty, naviazaného na viacúčelové priestory plánovaného Kreatívneho centra, ktoré okrem možnosti výstav, pravidelných a príležitostných kultúrnych a vzdelávacích aktivít, bude mať prepojenie aj na co-workingové a prenajímateľné ateliéry (napr. aj pre začínajúce absolventské štúdiá). Konkrétnejšie predstavy však prinesú až overovacie štúdie možností využitia týchto priestorov a finančnej náročnosti ich realizácie.

• V súvislosti so zlepšením podmienok pracovníkov na fakulte uvažuješ aj o fenoméne “sabbatical“?

Teoreticky aj prakticky je "sabbatical" vo forme uvoľnenia tvorivého pracovníka z pracovných povinností  aj dnes možný a plne v kompetencii vedúceho ústavu. Aby však nevzbudzoval závisť a "vášne" ostatných pracovníkov, je nevyhnutné aj na našej fakulte zaviesť systém pravidelného a komplexného hodnotenia každého pracovníka, s ročným stanovovaním úloh a polročným vyhodnocovaním, ako je to samozrejmosťou v každej fungujúcej organizácii, ktorá chce svojich zamestnancov motivovať a spravodlivo ohodnocovať podľa kvantity a kvality ich práce. Zavedenie systému pravidelného, objektívneho a komplexného hodnotenia každého zamestnanca považujem za jednu z mojich priorít vo funkcii dekana, i keď som si vedomý možného počiatočného nepochopenia či odporu. Chcem vopred uistiť kolegov, že takéto hodnotenie nie je ani v podmienkach slovenských univerzít ničím výnimočným a bude sa týkať aj vedúcich pracovníkov a prodekanov. Výnimkou nebude ani dekan - som presvedčený, že ja osobne budem zamestnancami fakulty hodnotený každodenne.

• Ako jednu z možností prílevu financií uvádzaš aj rozšírenie študijných programov. Pri poslednej akreditácii sa však ukázalo, že fakulta nedokáže personálne tieto programy zabezpečiť. Z predložených študijných programov bol na dobu neurčitú schválený prakticky len jeden – architektúra. V čom vidíš problém a ako ho chceš riešiť?

Je objektívnym faktom, že súčasní garanti študijných programov ich (pre svoj vek)už nebudú môcť garantovať v nasledujúcej komplexnej akreditácii. Kritická je situácia v programoch Dizajn a Urbanizmus, kde v súčasnosti nemáme za nich náhradu vo funkcii profesora z radov zamestnancov fakulty. Trochu priaznivejšia situácia je v študijnom programe Architektúra, kde sú "v zálohe " traja profesori. Aj tu sa však budeme ťažko vyrovnávať so skutočnosťou, že pre odbor Architektúra a urbanizmus nám bola na 3 roky odobratá akreditácia pre habilitácie a inaugurácie. Nové vedenie musí preto v roku 2019 podať novú žiadosť a veriť, že po úspešnej akreditácii sa ihneď rozbehnú nové habilitačné a inauguračné konania. Nemôžeme však čakať so založenými rukami, ale adeptov pre tieto konania musíme mať už teraz vytipovaných a postupne pripravených. Ani táto zložitá situácia by nám však nemala brániť v snahe o prípravu nových študijných programov, ktorých absolventi sú na trhu práce žiadaní. Hľadáme možnosti akreditácie študijného programu (umeleckého charakteru) zameraného na tvorbu krajiny a záhrad (napr. aj v odbore Architektonická tvorba) a rozšírenie študijných programov v odbore Dizajn, so zameraním na digitálne technológie a multimédiá. Cesta ku ich akreditácii však bude postupná, najprv overovaním  v tzv. zameraniach či špecializovaných ateliéroch a po získaní relevantných pedagógov a skúseností, návrhom akreditácie pre bakalárske stupne. V tejto ceste nás však ešte môžu (snáď aj príjemne) prekvapiť zmeny v spôsobe garantovania a kreovania študijných programov zo strany Ministerstva školstva.

• Zvýšenie počtu študujúcich určite závisí od kvality študijných programov a vyučujúcich. V nemalej miere sa ale odvíja aj od vybavenia školy, internátov či celkovom zabezpečení procesu vyučovania. Aké rezervy tu vidíš a čo s nimi plánuješ robiť?

Metodika výučby a jej efektívnosť je priamo závislá aj od jej technického a priestorového zabezpečenia. Netajím sa tým, že konkrétnejšie koncepcie zmeny doterajšej výučby ateliérov na tzv. vertikálne, si dovolím predložiť na fakultnú diskusiu až po overení možnosti  zabezpečenia priestorov pre takéto ateliéry, ktoré by mohli študenti využívať nepretržite. Moje presvedčenie, že to je možné aj v súčasných priestoroch limitovaných kapacitou učební a ateliérov, je potrebné podložiť konkrétnymi riešeniami a ich dopadov (možno aj na úkor zmenšenia kancelárskych priestorov zamestnancov a zvýšenia využívania systému home-office).

• A nakoniec: čo vnímaš ako najväčšiu odlišnosť svojho programu a cieľov v porovnaní so snažením predchádzajúceho vedenia? Máš nejakých pár úplne konkrétnych mét, ktoré chceš dosiahnuť? Ktoré sú to?

Podobnú otázku som dostal pri predstavovaní svojho volebného programu aj od prof. Špačka.  Aj keď som použil označenie "iná fakulta", zdôraznil som, že nechcem robiť revolučné zmeny v študijných programoch či organizácii fakulty, ale chcem sa skôr snažiť o zmeny v myslení všetkých kolegov. Musíme hľadať adekvátne prostriedky a riešenia na skutočnosť, že aj keď sa podstata architektúry a dizajnu nezmenila, zásadným spôsobom sa zmenili nástroje jej tvorby, čiastočne aj potreby užívateľov, ale najmä nároky na profesné zručnosti našich absolventov. A zmenila sa aj doba v ktorej žijeme a najmä nám pribudla konkurencia. Takže ak chceme v tejto konkurencii obstáť so cťou, nestačí sa nám obzerať iba do histórie, ale musíme odvážnejšie prijímať zmeny, zodpovedajúce budúcej perspektíve, ktorej chceme byť súčasťou. Konkrétnejšie méty som už prezentoval vo svojom programe, tou najväčšou však je naplnenie vízie "prosperujúcej, medzinárodne uznávanej, atraktívnej a tvorivej inštitúcie, vnímanej ako jedného z lídrov kreatívneho priemyslu, s motivovanými zamestnancami a vynikajúcimi aktívnymi študentmi a absolventmi." Z mojej podstaty pragmatického ale aj tvorivého, najmä však systémovo založeného človeka ešte dodávam, že tou najvyššou osobnou métou je podieľať sa spolu s ostatnými členmi nového vedenia na zavedení systémových opatrení a riadiacich procesov na fakulte, ktoré zabezpečia splnenie uvedenej vízie aj pri ďalšej zmene dekana a nového vedenia fakulty.