: Mgr. art. Matej Rudinský
: Metodický prístup v produktovom dizajne
: doc. Ing. Branislav Jelečík, ArtD.
Dizajnérska činnosť, ktorej výsledkom je výlučne fyzický produkt, je minulosť. Ako prirodzená
reakcia na vstup informačných technológií do bežného života v 20. storočí vzniká nová vetva v
produktovom dizajne, a to tzv. digitálny produkt. Kým intuitívna tvorba je prirodzenou súčasťou
vytvárania fyzického produktu a metodické prístupy sa zdajú byť pre dizajnérov neprínosné, zdá
sa, že komplikovaná povaha digitálneho sveta bude určitý metodický prístup potrebovať - a to
práve preto, že digitalizácia neobchádza akúkoľvek sféru dizajnu. Jednoducho je príliš zložitý na
to, aby sa za-obišiel bez systému a určitého poriadku.
K tomuto poznaniu sme dospeli až vo vlastnej praxi súbežne so štúdiom na Ústave dizajnu Fakulty
architektúry STU v Bratislave v rokoch 2017 - 2020. Prišli sme k záveru, že intuitívne navrhovanie
vo virtuálnom prostredí v praxi je paradoxne limitujúce. Preto náš záujem o možné metodické
prístupy uplatnené pri navrhovaní digitálneho produktu stúpali najmä po skúsenosti
z jedného z prvých slovenských startupov Goldee v rokoch 2012 - 2014. Spoločnosť sa zaoberala
vývojom hardvérového produktu, ktorý pomocou gest ovládal osvetlenie. Digitálne rozhranie sa po
čase ukázalo ako jediná možná voľba riešenia komplexného balíka problémov.
Nový metodický prístup v tvorbe vo virtuálnej realite ďalej poskytuje možnosť trasformácie
dizajnéra ako tvorcu v rámci tímu, ktorého pozícia silnej individuality presadzujúcej si vlastné
zámery je už v tejto dobe nevhodná. Je pravdepodobné, že iné, ako kolektívne navrhovanie pri
takto zložitej a transdisciplinárnej problematike jednoducho nie je možné. Na druhej strane, rigidné
dodržiavanie postupov bez vlastnej tvorcovskej invencie vedie častokrát do slepých uličiek. Je
preto potrebné nájsť vhodnú mieru a flexibilitu využívania metodiky, ktorá podporí racionálne
zmyšľanie a vytvorí pevný základ pre umeleckú slobodnú tvorbu a garantuje kvalitatívne
parametre dizajnérskeho výstupu. V neposlednej rade - čo sa ukazuje ako vážna a dôležitá
problematika - zefektívňuje proces navrhovania, a to v plnom rozsahu.
Preto naším cieľom nie je len reagovať a integrovať aktuálne trendy, ale prísť aj s vlastnou
skúsenosťou, ktorá by podľa nás mohla viesť k náčrtu povahy metodického prístupu k tvorbe a
ktorá dokáže dynamicky reagovať napríklad aj na fenomén dizajnérskeho tímu, a to nielen
zefektívňovaním procesov v tomto tíme, ale aj prirodzenej afinite ku konkrétnemu členovi bez toho,
aby sa ho dogmaticky snažila znehodnotiť.
Koncept vychádzal z práce doc. Ing. Branislava Jelenčíka, ArtD. a bol doplnený o ďalšie čiastkové
body, ktoré považujeme za dôležité a významné v procese návrhu. Tento model chápeme ako
jednu z možných odpovedí na otázku vytvorenia tzv. “bezpečného produktu” vytvoreného
pomocou funkčnej metodiky. Tento metodický prístup bol overený na troch projektoch z praxe, čo
považujeme za relevantnú vzorku autor bol ich priamou súčasťou počas celého štúdia na FA STU
v Bratislave. Dosiahnuté výsledky si dovolíme zhrnúť do nasledovných bodov:
1. metodický prístup v navrhovaní jednoznačne zefektívňoval proces tvorby.
2. faktor ega mal veľmi veľký vplyv na celý metodický proces a celkový výsledok - jeden z
projektov uvedených v práci je príkladom extrému, kedy projekt úplne zlyhal na ľudskom faktore
3. model transdiciplinárneho polylógu má naozaj veľký zmysel v procese navrhovania - teda
vytvárať interdiciplinárne väzby, ktoré sa otvárajú celku - má to výrazný plyv na efektivitu,
škálovateľnosť a kvalitu procesu navrhovania
4. jasné definovanie rolí a pozície v dizajnérskom tíme má veľký vplyv na celý proces -
dizajnérsky tím je nová paradigma.
5. metodický prístup v navrhovaní poskytuje pevnú pôdu pre tvorbu dizajnérov tým, že vďaka
nemu sa dokáže udržovať kompaktnosť, koncept projektu a nepresakujú výrazné individualistické
rukopisy ako reakcia na stratu pevnej pôdy pod nohami. Dizajnér je schopný ako individualita
tvoriť pre celok a vytvárať harmonický návrh.
6. načrtnutý metodický prístup v navrhovaní je dostatočne flexibilný s ohľadom na rôzny
charakter dizajnérskeho produktu
7. refaktoring produktu z hľadiska dizajnu mal veľký úspech pozavedení v projektoch sa zdá,
že má veľký potenciál, napriek tomu, že je často opomínaný. Zvyšuje výkon a efektivitu dizajnéra.
