: Ing. arch. Michal Bogár
: Koncepcia prírodných plôch bratislavskej aglomerácie
: doc. Ing. arch. Ľ. Vitková, PhD.
Obce a menšie mestá v zázemí Bratislavy zaznamenávajú od konca deväťdesiatych rokov 20.
storočia zvýšený rast predovšetkým rezidenčnej výstavby. Rozvoj suburbánnych sídiel súvisí so
záujmom časti obyvateľstva hlavného mesta o bývanie v jeho okolí. Realizácia obytných súborov
v predmestiach spúšťa množstvo rôznych procesov. Nové štvrte v mnohých prípadoch vytvárajú
monotónnu a neprehľadnú štruktúru, ktorá je nedostatočne dopravne prepojená s Bratislavou,
vznikajú kapacitné problémy s inžinierskymi sieťami a jedným z najvážnejších dopadov
suburbanizácie je neustály úbytok prírodných a poľnohospodárskych plôch v prímestskej krajine.
Suburbanizácia je fenoménom rozvoja predmestí veľkých miest a svetových metropol už od druhej
polovice 20. storočia. V súvislosti s výrazným rastom výstavby za hranicami kompaktného mesta boli
vytvorené viaceré koncepcie, ktorých cieľom bolo zlepšiť kvalitu života a obraz predmestských oblastí.
Jedným z prvých plánov tohto druhu je Metropolitan Green Belt – prírodný krajinný pás s obmedzenou
výstavbou obklopujúci Inner London. Môžeme spomenúť aj viaceré alternatívne koncepty vytvorené
po roku 2009 pre Veľký Paríž. Jeden z týchto návrhov definoval zelený prstenec okolo Paríža ako
predel medzi kompaktným mestom a okolitou metropolitnou krajinou. Úvahy dotýkajúce sa formovania
prírodného spojitého masívu okolo mestskej štruktúry sa objavujú aj v súvislosti s rozvojom Viedne.
Cieľom dizertačnej práce je prispieť ideovými námetmi do diskurzu o prírodno-krajinných
koncepciách a ich vzťahu k vývoju urbanizačných osí bratislavskej aglomerácie. Práca sa
dotýka vybranej časti prírodných plôch, pričom sa koncentruje na nezastavané plochy a prírodné
územia, ktoré majú potenciál na čiastočné ovplyvnenie rozsahu a smerovania urbanizačných osí
v zázemí mesta. V práci sledujeme vybrané územia paralelne v rôznych mierkach: v regionálnej
a sídelnej. Metóda analýzy vybraných území v dvoch mierkach nám pomáha lepšie pochopiť
morfológiu nových štvrtí a ich vzťah k prírodným územiam.
Zelený prstenec. V bratislavskej aglomerácii, tak ako aj v regiónoch obklopujúcich ďalšie hlavné
mestá pokračujúca výstavba spôsobuje zmeny v krajinnej pokrývke. Vo viacerých prípadoch, kde ide
napríklad o zrušenie vinohradov a následnú bytovú výstavbu na ich mieste, je to už nereverzibilná
zmena územia. Uvedená situácia nám pripomína, že je potrebné hľadať oporné body, ktoré by nám
pomohli usmerniť pokračujúcu invazívnu suburbanizáciu v zázemí Bratislavy a zachovať pritom
kontinuitu existujúcej rurálnej a prírodnej krajiny. V interdisciplinárnom výskume hľadáme konkrétne
situácie, v ktorých sa tieto nezastavané zelené územia môžu stať určujúcimi prvkami obrazu
predmestskej krajiny.
Dizertačná práca prezentuje návrh na vytvorenie spojitého zeleného prstenca v krajine obklopujúcej
Bratislavu. Tento kontinuálne prírodné a poľnohospodárske územie obklopujúce kompaktné mesto by
malo prispieť k limitovaniu extenzívnej suburbanizácie.
Prípadová štúdia. Metóda paralelnej práce v dvoch rôznych mierkach sa uplatnila aj v prípadovej
štúdii Miloslavova, jednej z dynamicky rastúcich obcí bratislavskej predmestskej oblasti. Podľa
aktuálnych predpokladov rastu populácie prekročí Miloslavov medzi rokmi 2020 a 2030 hranicu 10
tisíc obyvateľov a z pôvodne vidieckej obce sa stane malé mesto. Je to teda moment prerodu sídla do
novej podoby.
Vedenie obce v súvislosti s nedostatkom občianskej vybavenosti vypísalo urbanistickú súťaž na nové
polyfunkčné centrum a ďalší rozvoj sídla. Víťazný súťažný návrh (autori Bogár, Bogárová, Ruhigová,
Ruhig) rešpektuje existujúcu prírodno-krajinnú kostru územia. Ako autori tohto návrhu sme v sídelnej
mierke vytvorili lokálne podmienky podporujúce vznik a rozvoj zeleného prstenca okolo Bratislavy,
ktorého potenciálna poloha sa nachádza západne od Miloslavova. V danom území sme v tomto
zmysle ponechali existujúce poľnohospodárske plochy a do štúdie sme vložili návrh budúceho
krajinného lesoparku.
