Ústav interiéru a výstavníctva je zaujímavý svojou tvorbou a pedagógmi, ktorí na ňom pôsobia. Nájdeme tu profesionálneho operného speváka a scénografa Petra Mazalána, viacnásobne ocenených architektov Petra Daniela a Michala Hronského, úspešnú vedkyňu a výkonnú riaditeľku BCD Lab-u Veroniku Kotradyovú, nezabudnuteľného zakladateľa ústavu profesora Ivana Petelena a mnohých ďaľších odborníkov. Na čele ústavu je jeho vedúca doc. Jana Vinárčiková, s ktorou sme urobili krátky rozhovor aby nám predstavila pôsobenie a tvorbu ústavu.
Ústav interiéru a výstavníctva vznikol v roku 1990 ako iniciatíva profesora Petelena, ten dlhé roky aj ústav viedol. Vy ste jeho nasledovníčkou. Čo bolo vašou motiváciu prebrať ústav?
Oslovili ma moji kolegovia.
Predpokladám, že ako nová vedúca máte aj vízie do budúcnosti. Prezradíte aké?
K hlavným budúcim prioritám patrí ďalšie rozvíjanie spolupráce s externými subjektmi, čo sa i vďaka iniciatíve a snahám kolegov počas môjho doterajšieho pôsobenia darilo. Okrem kontaktov so solventnými partnermi máme ambíciu spolupracovať, a byť tak nápomocní i minoritným skupinám obyvateľov – aktuálne uvažujeme s voľným pokračovaním projektu „Koliesko“(kaviareň pred aulou). V pedagogickej oblasti by som rada posilniť výučbu zahraničných študentov, čo je však podmienené ich záujmom. V súvislosti so vznikom VA plánujeme adaptovať priestory UIV na novo vzniknutú situáciu, i keď množstvo úprav sa už urobilo. No a v neposlednom rade vzhľadom na blížiace sa obdobie ukončenia prebiehajúcich vedeckých projektov sa potrebujeme sústrediť i na získanie nových. 
Zdroj: Vinárčiková
Vaši kolegovia sú aktívne činní v umelecko–tvorivej sfére, majú množstvo realizovaných diel v oblasti architektúry, interiéru a dizajnu. Prosím priblížte nám vašich kolegov, výskum a témy, ktorým sa zaoberáte.
Väčšina kolegov je popri pedagogike činná i v tvorivej sfére a to predovšetkým v oblasti interiéru, nábytkového dizajnu a architektúry. Našu odbornú kvalitu dokumentuje množstvo ocenení získaných v súťažiach v minulosti či v aktuálnom období. Spomeniem napríklad: Cena CE.ZA.AR 2002 v kategórii interiér a stavebný dizajn (Ivan Petelen, Peter Daniel, Michal Hronský), Čestné uznanie v celonárodnej súťaži Stavba roka´95 (Jana Vinárčiková v autorskom kolektíve), nedávne viacnásobné ocenenia kolegov za výstavné inštalácie na výstavách Moddom a Coneco (Igor Salcer, Dušan Kočlík) a množstvo ďalších. Hlavnou „líderkou“ vedeckých projektov je už dlhé obdobie Veronika Kotrádyová, rozvíjajúca i medzinárodné aktivity. Aktuálne prebiehajú na ústave 2 vedecké projekty – APVV projekt: IDENTITA SK: spoločná platforma dizajnu, architektúry a sociálnych vied (v spolupráci s UK) a projekt KEGA: Interiér na Slovensku. Prelínanie tvorivého a vedeckého zamerania i samotných profesií z nás robí jedinečné, interdisciplinárne zamerané pracovisko ponúkajúce vzdelanie nad bežný rámec architektúry.
BCD Lab je výskumné a vzdelávacie pracovisko, ktoré rovnako nachádzame na ústave. Pre študentov je to skvelá skúsenosť rozšírenia ich vedomostí v oblasti zdravého interiéru a zdravého domu. Majú do tohto pracoviska prístup všetci študenti fakulty alebo len tí, ktorí patria pod váš ústav?
Toto je skôr otázka na Veroniku Kotrádyovú – výkonnú riaditeľku BCD Lab-u (angl. Body Conscious Design Laboratory). Lab síce sídli u nás na ústave, čomu sa teším, no oficiálne je pracoviskom fakulty. Niektoré aktivity konané pod jeho záštitou sú prístupné širokej verejnosti, niektoré sú vykonávané aj vo väzbe na pedagogický proces . Pre študentov sa tak naskytá skvelá možnosť rozšírenia vedomostí v oblasti dizajnu s ohľadom na človeka a participácie na aplikovanom výskume interdisciplinárnych tém v oblasti prieniku ergonómie, neuroergonómie, fyziológie, sociálnych vied s dizajnom a architektúrou. Už samotný názov hovorí o priorite človeka ako užívateľa prostredia.
Zdroj: Vinárčiková
Interiér na Slovensku, databáza ktorá vznikla na Ústave interiéru a výstavníctva. Podľa mňa každý ústav by mal vytvorenú takúto databázu, ktorá je pre študentov edukačnou pomôckou. Viete mi povedať koho táto skvelá idea bola?
Myslím, že táto skvelá myšlienka sa rodila postupne v rámci diskusií viacerých kolegov. Idea kolegu Dušana Kočlíka bližšie interpretovať diela „majstrov interiéru“ zrealizované v 2. polovici 20, storočia , vyústila do finálnej grantovej schémy spomenutého projektu . Túto pripravila Silvia Husárová, ktorá zároveň navrhla vytvoriť formu blízku dnešným mladým ľuďom, t. j. internetovú databázu.
Na vašom ústave nenájdeme návrhy stavieb ale vchádzate do vnútra budov a na základe požiadaviek klienta ho zariaďujete. Aké sú súčasné trendy v interiérovom dizajne podľa vás?
No tu musím oponovať – dlhé roky sme sa podieľali i na výučbe Bakalárskeho projektu a Ateliéru AT III, predmetom ktorých je návrh architektúry budov. Tieto práce boli podobne ako interiérové projekty pravidelne prezentované v rámci Nocí architektúry i iných podujatí. Je však možné, že prezentácie interiéru zanechali v návštevníkoch hlbšiu „pamäťovú stopu“, keďže ich bolo viac a súčasne sa odlišovali od „mainstreamu“. Študenti programu Interiérový dizajn pravidelne vystavujú i fyzické nábytkové či iné modely, čo je pre istú skupinu divákov takisto lákadlom.
Zdroj: Vinárčiková
Každoročne sa snažíte spoločne s kolegami študentom pripraviť zadanie s klientom, ktorý je zvučného mena. Ako vzniká takáto spolupráca? Realizujú sa potom aj víťazné návrhy?
Niekedy nás oslovia priamo klienti, inokedy vychádza iniciatíva z našej strany. Určitou výhodou pre nás je, že interiéry majú aktuálne relatívne krátku dobu životnosti a mnoho inštitúcií cíti čoraz väčšiu potrebu ich revitalizovať. Niektoré návrhy sa s určitými úpravami i realizovali, z nedávnych možno uviesť objekt Požiarnej zbrojnice v Mikulove v Česku a interiéry ING GSO v Bratislave. I keď väčšina ateliérových projektov zostáva viac menej v hypotetickej rovine, priamy kontakt a výmena skúseností s klientom/zadávateľom je pre študentov vždy cennou skúsenosťou. No a takisto sú tu bonusy v podobe finančných odmien, vecných a iných ocenení, návštevy rôznych miest a pod.
Na druhom stupni štúdia sa stretnú absolventi umeleckého odboru Dizajn a umelecko-technického odboru Architektúra, Urbanizmus. Pre dizajnérov je to zrejme prvé stretnutie s architektonickými normami. Poskytuje ústav ústretovosť v rámci doučenia sa potrebných znalostí?
Tu vidím potenciál najmä v príprave nových akreditačných materiálov v budúcom období. Aktuálne čiastočne nahrádzame absenciu niektorých vedomostí prednáškami v rámci AT seminárov, čo však nepovažujem za dostatočné. Ovládanie AutoCAD-u a noriem však nie je hlavný problém. Jedno i druhé sa dnes dá naštudovať. Prirovnala by som to k výučbe jazykov – buď sa ho človek má záujem naučiť alebo nie. „Orieškom“ je skôr poznanie základných stavebných konštrukcií a tým i tektonických súvislostí s dielom, do ktorého sa interiér navrhuje. A v danom prípade by mal vstúpiť do hry skúsený učiteľ – odborník, ktorý vie potrebné vedomosti v skratke a hlavne správnym spôsobom interpretovať.
