: Ing. arch. Monika Bočková
: Identita miesta a mesta
: prof. Dr. Ing. arch. Moravčíková
V dizertačnej práci budem skúmať plánovanie rieky Dunaj vo vzťahu k Bratislave naprieč 19. a
20. storočím. Spočiatku rieka silne determinovala rozvoj mesta a jej pôvodné ramená sa
premietli do tvarovania ulíc, riečne nivy do mestských štvrtí a prístavy vytvorili uzly, neskôr však
mesto začalo redefinovať rieku. Dnešný tok Dunaja iba čiastočne kopíruje svoju prirodzenú
morfológiu, podoba rieky je v skutočnosti výsledkom dlhodobého konštruktu. Plánovanie
Dunaja, jeho regulovanie, tvarovanie koryta a brehov, formovanie okolitej zástavby ale i
samotná funkcia rieky vo vzťahu k mestu boli častým predmetom štúdií a plánov. Niektoré z
týchto ideí boli zrealizované, iné ostali nenaplnené, alebo sa do reality pretavili iba vo
fragmentoch. Práca nadväzuje na výskumný projekt (Ne)Plánovaná Bratislava 1 , ktorý sa
venoval hlavným paradigmám bratislavského mestského plánovania v 20. storočí.
METÓDA
Vo výskume pristupujem k dejinám plánovania v zmysle Digital Humanities. Digitálne humanitné
vedy predstavujú nový prístup k prezentácií výsledkov humanitného výskumu. DHV nie sú o
vytváraní poznania ale o interpretácii a revízii poznania. Ich úlohou je tvorba modelov a techník,
akými sa poznanie prezentuje, čím odhaľuje multidisciplinárne prepojenia a nové súvislosti.
Problematiku plánovania rieky spracujem porovnaním a interpretáciou poznatkov o Dunaji z
rôznych odvetví. Mojim cieľom je priniesť priestorové vizualizovanie vývoja vybraných lokalít na
základe vstupov z historickej kartografie, geológie, urbanizmu a ekológie. Zdrojom informácií
budú fyzické a digitálne archívy, ako aj už dokončené výskumné projekty. Z existujúcich štúdií
ma zaujal najmä detailný výskum Prof. Pišúta, ktorým objasnil priebeh regulácie hlavného toku
Dunaja vychádzajúc z dobových krajinomalieb 2 . Významným príspevkom je napríklad aj práca
prof. Hrnčiarovej, ktorá opísala využitie krajiny v Bratislave na konci 18. storočia na základe
mapy Mateja Korabinského 3 .
VLASTNÝ PRÍNOS
Mojim príspevkom bude znázornenie dát, ktoré doposiaľ neboli zobrazené v priestorovom
kontexte, čím chcem odhaliť nové súvislostí v rámci súčasného stavu poznania.
Mapa nie je územie (Alfred Korzybski, 1933), je len možným znázornením územia. V
prípadových štúdiách priblížim problematiku reprezentácie krajiny a pokúsim sa o znázornenie,
ktoré bude zachytávať mnohovrstevnatosť územia. Moderná kritika kartografie odhalila, že spôsob,
akým zobrazujeme teritórium, determinuje naše uvažovanie o ňom a vice versa. Súčasťou práce bude
preto pojednanie o možnom využití týchto vizuálov v procese mestského plánovania.
PRÍPADOVÉ ŠTÚDIE
Priestor pozdĺž Dunaja ponúka možnosť analyzovať ho ako mnohotvárny celok, v každom
úseku plní rieka inú mestskú funkciu a mesto do nej zasiahlo iným spôsobom. Vybranými
lokalitami výskumu budú:
● Karloveské rameno ako fragment prírodnej krajiny Dunaja v Bratislave. Spolu s hlavným
tokom definuje ostrov Sihoť (sihoť - suchá zem medzi ramenami rieky), ktorý sa
zachoval ako posledný z Bratislavských ostrovov.
● Chorvátske rameno, ktoré z pohľadu nerealizovaného projektu Petržalskej priečnej osi
zostáva akýmsi terrain vague. Nesie so sebou priestorové prázdno, ktoré umožnilo
zachovanie jedinečného biotopu uprostred sídliska Petržalka. Možno pozorovať históriu
plánovania úzmiaod prvej regulácie (Jozef Marek), cez súťaž na Petržalku, územný plán
Petržalky, realizáciu, ďalšiu súťaž po 1989 a návrhy na humanizáciu až po súčasný
územný plán zóny (Kováč a spol.)
● Hlavný tok ako reprezentačná časť s promenádou, ktorá sa formovala počas 20.
storočia. Jej náprotivok tvorí nedoknuté územie Pečnianskeho lesa so zaniknutým
ramenom, súbor veslárskych klubov, Sad Janka Kráľa (Aupark - park na nive), ktorý bol
kedysi ostrovom a zaniknuté Lido ako spomienka na rekreáciu.
● Zimný prístav ako priemyselná krajina infraštruktúry. Ukazuje čisto funkčné využitie
rieky.
