: MA Vanda Gábrišová
: Dizajn ako unikátna forma reprezentácie krajiny
: doc. Ing. B. Jelenčík, ArtD.
Témou dizertačného skúmania sa stala oblasť reprezentácie Slovenska v zahraničí. Cieľom dizertačnej práce je demonštrovanie využitia príbehu slovenskej kultúry ako nosnej idey v tvorbe dizajnu na novej kolekcii projektu venovanej gastronomickej tradícií a náčrt nasledovnej výstavnej prezentácie so snahou o zapojenie viacerých zmyslov vnímania prezentovaných objektov.
Je pozoruhodné ako často sa vo svete dizajnu spomína termín „príbeh“. Dizajn je sám o sebe jazykom, ktorý sa snaží komunikovať, v dnešnej dobe je často sprevádzaný aj inou formou komunikácie - storytellingom. Zatiaľ čo objekty komunikujú na základe zmyslov, príbehy komunikujú jazykom, ktorý je bezpochyby opisnejší. Príbehy sa stávajú rovnako dôležité ako samotný dizajn. Príbehy boli dôležitou súčasťou konceptuálneho dizajnu, v súčastnosti zastávajú miesto aj v dizajne produktovom a grafickom. Príbehy dodávajú produktom autenticitu a hodnotu. Hoci objekty mali vždy príbehy, v súčasnosti sa na ne obracia oveľa väčšia pozornosť. Táto situácia je pravdepodobne spôsobená záplavou obrovského množstva produktov, ktoré ľudí obklopujú. Svoj podiel má na tom doba v ktorej vznikajú. Deyan Sudjic vo svojej knihe The language of things“ opisuje, že objekty sa stali meradlom ľudských životov. Pomocou nich definujú samých seba a prostredie v ktorom žijú. Prostredníctvom oblečenia a šperkov ktoré nosia, nábytku a prístrojov, ktoré používajú, priestormi, ktoré obývajú vytvárajú svoju identitu. Dizajn sa stal jazykom, ktorý tieto objekty tvaruje a prenáša konkrétne posolstvá identity. (SUDJIC, 2009) Sudjic to vidí komplexne a jeho názorom je, že úlohou dnešných najsofistikovanejších dizajnérov je, aby sa stali rozprávačmi príbehov, aby tvorili dizajn, ktorý sprostredkúva posolstvá a aby zároveň vyriešili ich formálne a funkčné problémy. Dizajn, ktorý je primárne chápaný ako vizuálny jazyk znamená však oveľa viac. Okrem farby, tvaru a funkcií dokáže využiť zapojenie všetkých zmyslov. Okrem zraku aj čuch, hmat, zvuk a aj chuť. Podľa Sudjica je najúspešnejší dizajn taký, v ktorom sa spájajú všetky tieto kvality. Tieto zistenia boli aplikované pri tvorbe novej výstavnej kolekcie projektu Flowers for Slovakia, ktorého témou sa stáva gastronomická tradícia a súčasnosť, ktorá dovoľuje zapojenie viacerých zmyslov pri komunikovaní podsunutého príbehu. Guy Julier, vedúci výskumných aktivít v oblasti súčasného dizajnu v londýnskom múzeu a na univerzite v Brightone, sa vo svojej výskumnej práci venuje otázkam aké miesto zastáva súčasný dizajn v múzeách a galériach. Opisuje fakt, že od konca 20. storočia sa začína pristupovať k objektom antropologogicky, zatiaľ čo predtým bola dôležitou skôr estetickosť a technologickosť. Na túto situáciu reagujú vystavujúce inštitúcie tak, že do svojich zbierok zaraďujú a vystavujú artefakty, ktoré dokážu rozprávať príbehy. Objekty reagujú na širšie sociálne, spoločenské, kultúrne a ekonomické súvislosti. (JULIER, 2005). Tieto zistenia sa stali predmetom ďalšieho skúmania v ďalších fázach práce pri plánovaní a exekúcií samotných objektov a následného výstavného projektu.
Ako docieliť vzbudenie emócie, vyzdvihnutie hodnôt alebo správne komunikovanie významu dizajnu? Autori tejto práce majú názor, že je potrebné sa sústrediť na celkový produktový zážitok. Dôležitým aspektom dizajnérskeho výskumu v súčasnosti je presun pozornosti zo samotného produktu na reakciu, ktorú vyvoláva - spomínaný produktový zážitok (z angl. product experience). Produktový zážitok je podľa Schiffersteina a Hekkerta definovaný ako uvedomenie si psychologických účinkov vyvolaných interakciou s výrobkom, vrátane stimulovania zmyslov, významov a hodnôt, ktoré sú im prikladané a pocitov a emócií, ktoré sú nimi vyvolávané. (SCHIFFERSTEIN, HEKKERT, 2008). Prostredníctvom procesov senzorickej stimulácie, kognitívneho spracovania a emočnej reakcie je možné „zažívať“ produkty rôznymi spôsobmi. Anders Warell, ktorý stavia na zisteniach Schiffersteina, Hekkerta alebo Normana tvrdí, že produkty sú vnímané všetkými zmyslami. Vytvárajú skúsenosti, ktoré sú chápané a hodnotené v kontexte predošlých už prežitých skúseností. Tak isto aj na základe osobných očakávaní a preferencí, sociálno-kultúrneho prostredia a situácií v ktorých sú použité. Warrel popisuje dve dimenzie produktového zážitku: prezentačnú (príjemná skúsenosť) a reprezentačnú (zmysluplná skúsenosť). Príjemná skúsenosť vyvoláva dojem, uznanie a emócie, zmysluplná skúsenosť vyvoláva rozpoznanie, porozumenie a asociáciu a následne vytvára celkovú produktovú skúsenosť svojím prelínaním. (WARELL, 2008). Warrel v závere svojho výskumu dodáva, že pochopenie vnímania, ktoré vyplýva zo skúsenosti s produktom, je cennou informáciou pre dizajn a marketingové aktivity. Nové produkty môžu byť navrhuté tým spôsobom aby vytvárali žiadúce, príjemné a zmysluplné skúsenosti.
Cieľom projektu je vytvoriť výstavný projekt, ktorého základom bude kolekcia objektov inšpirovaných históriou a kultúrou jedla, príbehom stolovania na Slovensku s presahmi do budúcnosti pomocou inovatívnych výrobných postupov a smart technológií. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, projekt „Taste of Origin“ prebehol pod vedením praktizujúcich profesionálov z oblasti architektúry, umenia a dizajnu, v úzkej spolupráci s výrobcami z praxe a s podporou komerčných partnerov. Výstupy budú prezentované formou putovnej výstavy na medzinárodných prehliadkach súčasného umenia a dizajnu v zahraničí. Cieľom projektu je predstaviť slovenskú kultúru a zvyky súčasným jazykom a prostredníctvom atraktívnych objektov s príbehom. Témou štvrtej kolekcie projektu Flowers for Slovakia sa stane jedlo a stolovanie. Kolekcia s názvom Taste of Origin si dáva za cieľ pretaviť do symbolických objektov odkazy a príbehy stolovania a spôsobu života našich predkov, ale aj príbehy súčasnosti a víziu budúcnosti Slovenska. V kolekciách projektu Flowers for Slovakia sa tak deje nielen prostredníctvom mladých autorov, ale aj vďaka výberu tém, ktoré sú zrozumiteľným spôsobom pretavené do formy atraktívnych súčasných artefaktov. Koncepčným zámerom kolekcií je teda nielen reflektovať minulosť, ale aj nastaviť zrkadlo súčasnosti.
