: Mgr. art. Martin Mjartan
: Dizajn ako integrujúci prvok kreatívneho centra STU v Bratislave
: prof. akad. soch. P. Paliatka
Pojem „kreatívny priemysel“ bol prvý krát použitý vo Veľkej Británii s nástupom New Labour na čele s Tonym Blairom v roku 1997. Založili vtedy medzirezortnú skupinu „Creative Industries Taskforce“, ktorej úlohou bol rozvoj kreatívnej ekonomiky v rôznych regiónoch Spojeného Kráľovstva. Avšak nebola to novinka pretože išlo o zadefinovanie už prebiehajúcich dejov pozitívne vplývajúcich na rozvoj oblastí s veľkým množstvom nezamestnaných. Napríklad Glasgow zmenil svoj „image“ z industriálne mŕtveho mesta na kultúrnu metropolu po vymenovaní za Európske hlavné mesto kultúry v 1990. Glasgow City Council preukázal, že postupne vzniklo 30 000 pracovných miest v kultúre a kreatívnom priemysle. Ďalším skvelým príkladom je Bilbao, industriálne vyčerpaná metropola, transformovaná na globálne žiadanú destináciu vďaka ikonickému múzeu umenia Guggenhaim od Franka Gehryho.
KOOPERÁCIA A MULTIDISCIPLINARITA
Výsledok dotazníka zo začiatku dizertácie ukázal, že študenti dizajnu považujú kontakt s výrobou a možnosť stretnúť ľudí z kreatívnej praxe za kľúčové v príprave na ich povolanie. Rozhodli sme sa preto zamerať na organizáciu workshopov a diskusií, ako hlavných aktivít kreatívneho centra. Za dva roky sa nám podarilo zorganizovať celkovo štyri workshopy, kde študenti dostali možnosť stretnúť sa s rôznymi odvetviami tvorby. Prvý workshop „Čistý či špinavý?“, kooperácia s firmou Redox s.r.o. Zadaním bolo vytvoriť umelecký objekt reprezentujúci enviromentálne záujmy firmy. Účastníci kreatívne komponovali diely zo šrotoviska a pod dozorom skúsili elektródovú zváračku, acetylénový plameň, plazmu či karbobrúsku. Druhý workshop, kooperácia tradičného remesla a súčasného dizajnu. Garbiar Jozef Najdek (kozenevyrobky.sk) zoznámil študentov s kožou, nástrojmi a postupmi na jej tvarovanie. Zadaním bolo navrhnúť a zrealizovať úžitkový predmet so súčasnými estetickými kvalitami do 30 x 30cm, ktorý je možné jednoducho replikovať v sérii. Návrh a realizácia bola vedená doktorandmi dizajnu a remeselníkom Jozefom, takže účastníci spoznali komunikáciu s výrobou (garbiarom) a teda prebehol proces optimalizácie ich návrhov z hľadiska efektívneho využitia času a materiálu. Tretí, kooperácia s firmou Hempstatic (hempstatic.at), kde sa podarilo zapojiť aj študentov Stavebnej fakulty STU. Študenti pod odborným dohľadom realizovali svoje návrhy akustických interiérových prvkov z konopného betónu, získali tak skúsenosti s týmto progresívnym materiálom.
KOMUNITA A VZŤAHY
Inšpiratívny priestor a komunita sú jedny z najdôležitejších potrieb kreatívnej triedy, ktorej súčasťou sú alebo sa stávajú študenti a absolventi Fakulty Architektúry a Dizajnu. V tejto súvislosti sme sa rozhodli využiť už existujúcu študentskú platformu Pechtle Mechtle. Platforma existuje od roku 2016 a jej pretrvávajúcim cieľom je budovať komunitu študentov a zoznamovať ju s rozličnými odborníkmi kreatívnej praxe formou neformálnych diskusií. Diskusie sa zo začiatku odohrávali v ateliéry Ústavu Dizajnu, no po začatí dizertácie sme sa rozhodli presunúť aktivity do veľkorysejších priestorov bývalej kotolne FAD STU. Diskusie sme postupne obohatili o výstavy diel hostí (6.6.2019, Pechtle Mechtle – Dizajn x Remeslo =) alebo o krst komiksovej publikácie s kresebným happeningom, ktorého sa mohli všetci zúčastniť (27.2.2020, Pechtle Mechtle s Pomimo). Neformálne stretnutia napomáhajú otvorenej komunikácii umožňujúcej študentom dostať cenné informácie o sférach kreatívnej praxe, ku ktorým inklinujú, vďaka čomu sa môžu užšie profilovať už počas štúdia.
POKRAČOVANIE VÝSKUMU A AKTIVÍT
Plán je porovnať rôzne kreatívne centrá Slovenska a zahraničia z hľadiska priestorov, financovania, aktivít či vzdelávania. Ďalej by sme radi venovali pozornosť samotnej kreativite, konkrétne situáciam napomáhajúcim jej aktivácii a tiež skúmaniu podmienok podnecujúcich stav optimálneho prežívania, „flow“ , definovaný americkým psychológom maďarského povodu Mihalyim Csikszentmihalyim.
