V architektúre vnímame hlbší zmysel, mnohovýznamovosť a koncept. Hľadáme nové trendy, línie, koncepty, ktoré sa usilujeme uplatniť a sprostredkovať. Vyžadujeme od študentov aby premýšľali o tom čo navrhujú, akú koncepciu pri tvorbe používajú. To znamená, že popri samotnej architektúre stavby musia prezentovať aj jej filozofiu.
Márius Žitňanský a Vladimír Šimkovič, dvaja páni, ktorí sa rozhodli zúčastniť výberového konania na miesta vedúcich ateliéru. Čo vás k tomuto kroku motivovalo?
Už dávnejšie považujeme tento spôsob výučby za najlepší. Osvedčil sa v mnohých školách architektúry na celom svete, kde sa kladie väčší dôraz na umeleckú stránku architektúry. V určitom zmysle sme takto fungovali už viac rokov, takže tento krok nie je až tak prekvapujúci. Nová organizačná schéma mu dáva jasnejšie ukotvenie na pôde fakulty.
Zdroj: VA Žitňanský Šimkovič
Priblížte nám zamerania vášho ateliéru a predstavu jeho fungovania pre našich študentov.
V architektúre vnímame jej hlbší zmysel, mnohovýznamovosť (rozprávačskú rovinu), koncept. Hľadáme nové trendy, línie, koncepty, ktoré sa usilujeme uplatniť a sprostredkovať. Vyžadujeme od študentov, aby premýšľali o tom čo navrhujú, akú koncepciu pri tvorbe používajú. To znamená, že popri samotnej architektúre stavby musia prezentovať aj jej filozofiu (dušu).
Pokúšame sa skôr nabádať ich hľadaním na realizáciu toho, čoho sú sami schopní. Nepokúšame sa vychovávať epigónov. Upozorňujeme ich, že predkladaný „návod“ je len jedna z ciest, avšak pravdivá a skutočná, prostredníctvom ktorej možno tvoriť dobrú a autorskú architektúru.
Študenti začínajú projekt realizovať na základe vstupných analýz lokality bez predchádzajúceho presného dispozičného rozvrstvenia navrhovanej stavby. Najskôr tvoria pracovné priestorové modely v malej mierke, čím prezentujú svoje základné koncepty, ktoré majú vychádzať z prostredia, z náplne (funkcie) danej stavby a z ich autorského myslenia, t. j. prezentujú ako cítia priestor a zároveň si tým osvojujú základnú typológiu stavieb.
Komunikácia vedená ako aktívny dialóg – okrúhly stôl, ako aj cez založený blog, organizácia workshopov, rozbory zadania, rozbory podnetných riešení, exkurzie a besedy o téme aj s odborníkmi z iných dotknutých oblastí, nielen architektúry. Návrat k vzájomnému dialógu študenti viacerých ročníkov – pedagóg – prax – mladí doktorandi.
Je vaša architektonická tvorba len ako pedagogická činnosť na Fakulte architektúry STU alebo aj v profesijnom živote?
Ako team sme sa spolu častokrát spolu s doktorandmi i študentmi zúčastnili domácich i zahraničných súťaží, v ktorých sme boli ocenení a odmenení, naposledy v súťaži na Artcampus VŠVU v Bratislave (2019). Okrem toho projektujeme vlastné stavby menšieho rozsahu.
Zdroj: VA Žitňanský Šimkovič
Ako vnímate zavedenie vertikálnych ateliérov na FA STU?
Je to určite krok správnym smerom, ktorý prinesie novú inšpiráciu a zvýšenie kreativity študentov i pedagógov. Fakulta je najväčšou školou architektúry na Slovensku a preto jej napredovanie je vecou širšieho dosahu. Je to otvorený systém, ktorý sa bude v budúcnosti vyvíjať podľa vnútornej i vonkajšej potreby v prospech celej slovenskej architektúry.
Profesor Šimkovič sa venuje aj digitálnej architektúre, môžu očakávať podobné zadania aj študenti vo vertikálnom ateliéri?
V tomto ateliéri už nie, pretože je to všeobecnejšie orientovaný ateliér. Po dohode s Mgr. Art. M. Uhríkom som sa rozhodol prenechať vedenie digitálneho ateliéru už jemu. Tento zlom je nevyhnutný, pretože sa jedná o zložitú problematiku, ktorej sa treba venovať s dlhodobým výhľadom a perspektívou. Avšak tam budú pôsobiť (aj vrátane mňa ako konzultanta) aj bývalí a novoprijatí doktorandi s týmto zameraním. Verím, že nová krv donesie nové impulzy do tejto peknej, ale náročnej problematiky.
Kde vidíte uplatnenie študentov po absolvovaní vášho ateliéru?
To je aj ľahká aj ťažká otázka. Samozrejme vidíme ich uplatnenie v architektúre, ale v súčasnosti je už táto oblasť už tak široká, že zahrňuje dosť rôznorodé odvetvia. Samozrejme aj praktické projektovanie, ale aj grafický dizajn, reklama, stavebná administratíva, organizačné zamerania, obchod, vizuálne umenia, teória, publikačná činnosť a pod. Je možno málo zameraní, ktoré umožňujú tak široký záber reálneho uplatnenia. 
Zdroj: VA Žitňanský Šimkovič
Prečo, by sa mali študenti prihlásiť práve do vášho ateliéru?
Možno na základe dlhodobých skúseností – ako praktických, tak aj teoretických – hľadáme východisko tvorby akoby mimo architektúry. V pocitoch, zážitkoch, spomienkach, úvahách – v reálnom zložitom a jedinečnom ľudskom živote. Pre tento silný prvotný náboj sa potom hľadá zodpovedajúci výraz nielen architektonickej formy, ale skoro vo všetkých tvaroch, ktoré nás obklopujú. Je to hľadanie nového sveta, do ktorého sa náš život pravdivo premieta. Toto lapanie motýľov do sieťky je pre nás najvzrušujúcejšia a ťažisková časť navrhovania. Samozrejme musí byť dovedená aj do reálnej (materiálnej, technickej) roviny, lebo až tam sa myšlienky naplno zhmotnia.
Skúšame spájať dva póly. Jedným je hľadanie vlastnej životnej cesty – aj výrazu v architektúre, pretože skutočne trvalé je len to, na čo človek príde sám. Druhým pólom je súčasné svetové premýšľanie o architektúre v širších súvislostiach, nielen štýlových.
Podstata nášho prístupu je práve v tvorivom dialógu medzi nimi – medzi samoúčelným tvarovaním a bezduchým kopírovaním iných vzorov tak, aby bol prínosom pre obe strany. Je to samozrejme ideálna a ťažko realizovateľná predstava, ale otvorenosť prístupu bez apriórnych statických východísk je začiatok slobodnej tvorby.
Čo by ste robili ak by ste nepôsobili na FA STU?
Asi by sme sa chodili kúpať do bazéna a popritom stále skúšali nejaké nové architektonické podnety.
