Profesor Peter Vodrážka pôsobí v pedagogickom procese od roku 1976. Jeho absolventov nájdeme doma aj vo svete. Sú medzi nimi takí, ktorí precestovali svet a vystriedali viacero ateliérov, mnohokrát renomovaných architektov, ale aj takí, ktorých nájdeme v rôznych inštitúciách, venujúcim sa pamiatkam, teda zameraniu, v ktorom ukončili štúdium.
Prihlásili ste sa do výberových konaní na miesta vedúcich vertikálnych ateliérov sám. Prečo?
PV: Ja sa vo väčšine prípadov prihlasujem sám, na základe vlastného slobodného uváženia. Ale v tomto prípade mi prišlo logické previazať charakter ateliérov s tým, čo robíme na tejto škole v oblasti výskumu, ale aj s projektovou realitou. S prof. Pohaničovou a arch. Bartošovou sme súčasťou grantovej výskumnej úlohy, preto ich beriem ako súčasť vertikálneho ateliéru, kde chceme dávať tematické zadania a previazať tak výskum s ateliérovou tvorbou. 
Vertikálny atelér Vodrážka spoločne s konzultantkami prof. Ing. arch. Janou Pohaničovou, PhD. a Ing. arch. Ninou Bartošovou, PhD.
Ak sa študenti opýtajú na pozitíva vertikálnych ateliérov, čo im odpoviete?
PV: Každý ateliér má svoju relatívnu autonómnosť, ktorá sa odvíja od obsahovej náplne zadaní, istej dávky experimentu, až po miestnosť ateliéru, kde študenti môžu tráviť svoj čas, obrazne 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Miestnosť, ktorú budú mať si musia pretvoriť na priestor, v ktorom budú schopní pracovať a citíť sa dobre. My sme napríklad s profesormi hrávali stolný futbal, ihrisko na rysovacom stole malo dokonca aj nočné osvetlenie. Do školy sme nechodili len na čas vymedzený na korekcie, ale v ateliéri bola živná pôda na spoločenský život, na debaty a nielen o architektúre. To, že všetci študenti rôznych ročníkov zdieľajú jeden ateliér je aj o odovzdávaní skúsenností medzi sebou, vytváraní profesnej komunity a možnosťou spoločných konzultácií. Alfou a omegou je tvorivý proces a vzájomná motivácia.
Na čo sa môžu študenti tešiť, respektíve aké zameranie vertikálneho ateliéru u vás nájdu?
PV: Téma grantového projektu, ktorí sme získali s prof. Pohaničovou a arch. Bartošovou je "Fenomén osobnosti v architektúre 19. a 20. storočia". Náplňou ateliéru bude tvorba v pamiatkovom prostredí, záchrana a obnova historickej substancie, ale aj nová tvorba v prostredí, ktoré bolo narušené, deštruované. Obraciame sa na to, čo osobnosti slovenskej a českej architektúry vytvorili a nosná téma je tohtoročného vertikálního ateliéru bude Partizánske – Baťovany: „Ideálne mesto“ bez ideálov?. Spektrum prác teda tematicky pokryje jedno mesto a osobnosti architektonickej kancelárie firmy Baťa. Študenti budú pracovať na zadaniach podľa ročníkov a rôzneho obsahu a zložitosti zadaní.
Dom nábytku Einsteinova ulica - Bratislava, autori: Vodrážka, Michalík, Preihoda, Sumbal, Závodný
Ideálnou kombináciou pre študenta architektúry je absolvovanie praxe. Bude váš ateliér ponúkať študentom túto možnosť?
PV: Zameranie a prepojenie s praxou nájdu študenti v konfrontácií s prostredím, ktoré nevyhnutne v priebehu semestra navštívia. Počas semestra sa budú stretávať s predstaviteľmi mesta a konzultovať so špecialistmi. Budú v konfrontácií s prostredím, v ktorom majú navrhnúť spomínané zadania.
Prečo by sa mali študenti prihlásiť práve do vášho ateliéru?
PV: Tak toto je záležitosť, do ktorej som doposiaľ úplne neprenikol. Neviem ako sa študenti prihlasujú do ateliérov, na základe akého impulzu. Či je to na základe ústneho podania starších študentov, dlhšieho uvažovania, alebo okamžitého rozhodnutia. No predpokladám, že študent zohľadňuje osobnosť vedúceho ateliéru a ateliér aj na základe osobnostnej charakteristiky, portfolia jeho doterajšej činnosti, morálních a povahových vlastností pedagóga. Jednoducho nájde si vedúceho ateliéru, s ktorým si rozumie ľudsky aj odborne.
Rodinný dom Bratislava, autori: Vodrážka, Závodný, Sumbál
Kde vidíte absolventov vášho ateliéru o 10 rokov?
PV: V súčasnosti mám asi 100 absolventov, ktorých nájdeme s rôznym uplatnením doma aj vo svete. Sú medzi nimi takí, ktorí precestovali svet a vystriedali viacero ateliérov, mnohokrát renomovaných architektov, ale aj takí, ktorých nájdeme v rôznych inštitúciách, venujúcim sa pamiatkam, teda zameraniu, v ktorom ukončili štúdium. Diapazón možného uplatnenia je skutočne veľmi široký.
Čo by ste robili, ak by ste nepôsobili na FA STU?
PV: Moja budúcnosť sa rysovala od prvého ročníka na vysokej škole, kedy som spoznal prof. Lacka. Táto dráha sa odvíjala s jeho osobnosťou, kedy sme často viedli dlhé dialógy o rôznych problémoch architektúry a živote na škole. Ja som si nevedel inú budúcnosť jako prácu pod vedením profesora Lacka ani predstaviť. Profesor Lacko v čase ukončenia môjho štúdia však zomrel a moja vysnívaná predstava sa rozplynula. Získal som miesto interného doktoranda na Fakulte architektury a môj osud bol spečatený. Týmto sa moja profesná cesta previazala s touto inštitúciou a dodnes tu pôsobím.
