Svoje pôsobenie na fakulte považujem za svoj profesný život rovnako ako architektonickú prax. Ide o spojené nádoby, jedno je súčasťou druhého. Neviem si predstaviť svoju pedagogickú činnosť, vstupy do ateliérových tvorieb bez reálnej architektonickej praxe a skúseností z reálnych stavieb.
Alexander, čo vás motivovalo k prihláseniu sa do výberových konaní na vedúceho vertikálneho ateliéru?
Vertikálny ateliér spája ateliéry v jednotlivých ročníkoch, v ktorých dlhodobo pôsobím a je to zaujímavá práca, preto bol prvotný impulz ten, že ju chcem robiť aj naďalej.
Samozrejme vertikálny ateliér prináša novú optiku v prepojení ateliérových tvorieb naprieč ročníkmi, čo čiastočne u nás na Ústave architektúry občianskych budov už v minulosti fungovalo pre 2. a 5. ročník a prinášalo to dobré výsledky. Takže ďalší z dôvodov bol zapojiť sa do takéhoto celoplošného uplatnenia prepojenia ateliérov vo vyšších ročníkoch, čo predpokladám môže výučbu ešte obohatiť a posunúť na novú úroveň.
Zdroj: VA Schleicher, A. Schleicher spoločne s doktorandmi S. Farkašovou a A. Kubicom
Vašu kanceláriu nachádzame na Ústave interiéru a výstavníctva, no pracovne patríte pod Ústav architektúry občianskych budov, prečo?
Nie je potrebné hľadať za tým nič špeciálne, nič iné ako ste uviedli – ide o administratívne členenie a priestorové možnosti budovy fakulty. Pracovne som súčasťou Ústavu architektúry občianskych budov a takto sa aj cítim. Od začiatku svojho pôsobenia na Fakulte architektúry som pôsobil na „občiankach". Na začiatku to bola ešte Katedra občianskych stavieb II – stavieb pre kultúru, zdravotníctvo, šport a voľný čas. Od tej doby fakulta prešla vývojom – vznikom ústavov, ich spájaním a rozdeľovaním, ale v zásade stále ide o rovnakú tému a množstvo kolegov z pôvodného zamerania. S uvedeným spájaním a rozdeľovaním jednotlivých ústavov je spojené aj historické „vlastníctvo" niektorých priestorov ústavov na fakulte, niekedy zdanlivo nesúvisiace s jej terajším umiestnením v budove.
Je vaša architektonická tvorba len ako pedagogická činnosť na Fakulte architektúry STU alebo aj v profesnom živote?
Svoje pôsobenie na fakulte považujem za svoj profesný život rovnako ako architektonickú prax, kde som súčasťou ateliéru SPDe architekti. Ide o spojené nádoby, jedno je súčasťou druhého. Neviem si predstaviť svoju pedagogickú činnosť, vstupy do ateliérových tvorieb bez reálnej architektonickej praxe a skúseností z reálnych stavieb. 
Zdroj: A. Schleicher, rodinný dom Bystrá
Z vášho pohľadu ako vnímate zavedenie vertikálnych ateliérov na FA STU?
Pozitívne. Nakoľko však ide o novú vec v aktuálnej štruktúre štúdia, je potrebné prejsť úvodnou beta verziou, otestovať klady a vychytať možné nedostatky, ktoré často nie je možné predvídať a ukážu sa až za procesu. Prvý krok bol urobený, to je podstatné.
Aké zameranie vertikálneho ateliéru u vás nájdu?
Ide o rozvinutie toho, čo sme so študentmi riešili aj doteraz – zadania z bratislavského prostredia, v niektorých prípadoch konkrétne zadania zadávané reálnymi investormi z celého Slovenska, architektonické súťaže – domáce aj zahraničné. Zadania sú väčšieho rozsahu, aby postihovali problematiku od urbánneho rámca, cez architektúru až po architektonický detail. Na úrovni architektúry sú ťažiskovo riešené objekty občianskych stavieb, predovšetkým stavby pre kultúru. Prenesené skúsenosti z architektonickej praxe, z reálnych stavieb môžu študentom pomôcť zorientovať sa v tom, s čím sa budú neskôr stretávať, aj keď je potrebné povedať, že mnohí z nich (ide o vyššie ročníky – 4.-6. r.) už majú aj vlastné skúsenosti z praxe a v tom prípade je treba o nich diskutovať. 
Zdroj: A. Schleicher, Malý Dunaj III, 2014
Kde vidíte uplatnenie študentov po absolvovaní vášho ateliéru?
Absolvovanie štúdia architektúry poskytuje neskutočne široké možnosti uplatnenia. Uplatnenie v architektonickej praxi, možno vo vlastnom ateliéri je tým najrýdzejším využitím vedomostí a zručností získaných na škole. Pevne verím, že absolventi nášho ateliéru budú na toto skutočne dobre pripravení. Ale je to len jedna z možností. Vždy sa teším, keď už počas štúdia vidím, že sa stretávam s komplexnou osobnosťou, ktorá nájde uplatnenie kdekoľvek a štúdium architektúry jej k tomu len pomáha. A potom príde uplatnenie ako výtvarník, ilustrátor, fotograf,...
Zdroj: A. Schleicher, Jarabinky, 2019
Ideálnou kombináciou pre študenta architektúry je absolvovanie praxe. Bude váš ateliér ponúkať študentom túto možnosť?
Prax v architektonických ateliéroch je pre študentov nutnosť už len pre naplnenie študijného plánu, kde je v rámci prvého stupňa štúdia viackrát priamo požadovaná. Väčšina študentov túto podmienku nielen formálne napĺňa kvôli zápočtu, ale študenti intenzívne jobujú v ateliéroch, baví ich to a potom je požadovaný zápočet skôr formalitou. Šikovní a pracovití študenti sú vítaní všade, preto sa nájdu príležitosti na spoluprácu na fakulte aj mimo nej.
Zdroj: A. Schleicher, rodinný dom Slanec, 2012
Prečo, by sa mali študenti prihlásiť práve do vášho ateliéru?
Pokiaľ si chcú vyskúšať zadania, v ktorých budú hľadať riešenia v celej šírke problematiky, tak ako sa s tým stretnú aj v architektonickej praxi, bez ignorovania reálnych problémov a rizík, mali by sa prihlásiť. Samozrejme, ak to sformulujem ako klasické klišé, to so sebou prináša aj veľa úsilia a tvrdej práce, ale to už asi niektorých odradzujem.
Čo by ste robili ak by ste nepôsobili na FA STU?
Nemám žiadne od architektúry vzdialené alter ego a vzhľadom na moju architektonickú prax by to zrejme bola zase len architektúra.
