Majstrovský ateliér „Od urbanizmu k architektúre“ je zameraný na komplexnú tvorivú, pedagogickú a výskumnú činnosť na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave, ktorá integruje regionálne, sídelné a lokálne urbanistické a architektonické témy v oblasti tvorby a evaluácie udržateľného sídelného prostredia. Dôraz na tvorbu prostredia je jednou zo základných téz ateliéru.
Každý z vás pôsobí na inom ústave ako vzniklo spojenie vás ako vedúcich vertikálneho ateliéru?
VJ: Prienik dvoch alebo viacerých špecializácií v personálnom zložení vertikálnych ateliérov na fakulte nevnímam vôbec ako problém, skôr naopak, vertikálny ateliér má fundovane viesť študentov ako na urbanistickej úrovni (vrátane regionálnej, resp. krajinárskej), tak aj na architektonickej úrovni (vrátane rôznorodých typológií, konštrukcií, energetických či zelených riešení). Z tohto dôvodu, aj keď ateliér Kováč-Joklová je prioritnejšie špecializovaný na urbanizmus, zloženie tímu garantuje odborné konzultácie architektonických návrhov, vrátane konštrukcií, pamiatkárskeho a energetického posúdenia. Devízou je aktívny prístup k počítačovým nástrojom navrhovania a tvorby, najmä BIM a GIS technológiám, 3D modelovaniu a digitálnej tlači, laserovej tvorbe modelov, videokonferencii a pod.
V dvojici vedúcich ateliéru prof. Kováč reprezentuje špičkovú profesnú kvalitu v urbanizme na Slovensku, ktorú ja dopĺňam skúsenosťami a partnerstvami v medzinárodnom výskume v oblasti architektúry a urbanizmu.
BK: Pani docentka robila diplomku aj dizertačnú prácu na urbanizme a aj habilitovala s urbanistickou problematikou. Mal som možnosť byť u toho. Pre mňa je táto spolupráca na vedení VA zaujímavá v tom, že naše osobnostné profily sa vhodne dopĺňajú úplne v súlade s požiadavkami, ktoré sa dnes na urbanistickú tvorbu kladú. 
Zdroj: VA Kováč Joklová
Spolupracovali ste už v minulosti na projektoch alebo spojenie Joklová – Kováč je vašou premiérou?
VJ: Spolupracovali sme v pedagogickom procese na urbanistických ateliéroch a na príprave a realizácii aktuálne platného akreditačného spisu pre ŠP Urbanizmus v druhom a treťom stupni štúdia, kde je prof. Kováč garantom a ja spolugarantom.
BK: Áno, sme aj spolugarantmi, ale pani docentka u nás viedla aj niekoľko ateliérových prác, diplomovú ako aj bakalárske práce.
V oblasti vedy a výskumu nie je nikto z vás nováčikom. Môžu študenti očakávať prepojenie ateliérových projektov aj do oblasti výskumu?
VJ: Samozrejme zloženie tímu predpokladá aktívnu aplikáciu informačno-komunikačných technológií v procese tvorby, vzdelávania a výskumu a optimálnejšie prepojenie s centrom UVP na fakulte; integráciu študentov do tém iniciovaných v súčinnosti s praxou a mestskými samosprávami; ako aj integráciu študentov do tém a aktivít medzinárodných a domácich výskumných projektov (DANUrB II, OIKONET international workshops, APVV SK-PL: „The concept of livability in the context of small towns“, APVV: Solárny potenciál urbanizovaných území a jeho využitie v koncepte Smart City; NOTRE Landscape Forum 2020: „Cross-Border Landscapes Slovakia – Austria“, KEGA: „Interdisciplinárne prístupy pri obnove kultúrneho dedičstva“ a pod). Ateliér má bohaté medzinárodné kontakty a kontakty s praxou a medzinárodné Erasmus mobility (Barcelona, Lisabon, Istanbul ).
BK: Práve toto je silnou doménou kolegyne a aj to je jeden z dôvodov nášho spojenia.
Zdroj: VA Kováč Joklová
Je vaša architektonická tvorba len ako pedagogická činnosť alebo aj v profesnom živote?
VJ: Pred svojim pôsobením na Fakulte som pracovala v projekcii na tvorbe architektonicko – urbanistických projektov. Počas pedagogického pôsobenia na fakulte som spolupracavala na urbanistických, či architektonických štúdiách; ťažiskovo som sa však zamerala na oblasť vedy a výskumu. Aktívne a dlhoročne pôsobím vo vedecko-výskumnej činnosti a projektovom manažmente domácich a zahraničných projektov, s cieľom začleniť fakultu do medzinárodnej spolupráce. S tým súvisí publikačná činnosť, účasť a organizácia podujatí – konferencií, odborných workshopov, seminárov, výstav a súťaží. Medzinárodné skúsenosti a partnerstvá chceme zapojiť do obohatenia vzdelávania vo vertikálnom ateliéri, s využitím informačno-komunikačných technológií vo vzdelávaní v architektúre a urbanizme
BK: Ja som členom SKA, mám schválených 10 väčších územných plánov (napr. Nové Mesto n.V.), som autorom skoro stovky urbanistických štúdií všetkých dimenzií vrátane regionálnych, najviac však zonálnych. Mám niekoľko realizácií stavieb (kostol, bytové domy) a verejných priestorov, takže u mňa ide jednoznačne o osobnostný profil architekta - urbanistu. Šesť najvyšších ocenení v urbanistických súťažiach ale aj ocenenia za výsledky urbanistickej a architektonickej tvorby na celoštátnej úrovni ma povzbudzovalo v nastúpenej tvorivej ceste. Keďže urbanistická tvorba je odkázaná na spoluprácu, ide často o výsledok práce spoluautorov, čo považujem za prednosť. K tvorivej spolupráci chceme študentov viesť aj v našom VA. Inak - ja pojem „architekt“ dávam na prvé miesto, pretože aj pri riešení urbanistických tém uplatňujem optiku a myslenie architekta.
Z vášho pohľadu ako vnímate zavedenie vertikálnych ateliérov?
VJ: Nový model ateliérového vzdelávania určite prináša pozitívne impulzy najmä pre spoluprácu študentov rôznych ročníkov a zameraní na riešení spoločných urbanisticko-architektonických zadaní. Takisto zvyšuje konkurenčnosť prostredia pre študentov i vedúcich vertikálnych ateliérov, čo môže byť predpokladom zvyšovania kvality vzdelávania. Je ťažké odhadnúť motiváciu študentov pri výbere VA, v každom prípade má študent ale i vedúci VA možnosť nového výberu každý semester.
Pre zabezpečenie kvality vzdelávania, ktorá je deklarovaná v aktuálne platnej akreditácii fakulty a ktorú zabezpečujú garanti ŠO, ŠP a jednotlivých ateliérov v 4. ročníku Bc a v 1. a 2. ročníku Ing štúdia je podľa mňa potrebné zaviesť systém informovania, resp. kontroly rozsahu zadaní garantami predmetov už v úvode semestra.
BK: U mňa to môžu byť dva pohľady. Jeden je pohľad vedúceho ústavu, ktorý sleduje aj úväzky a ich proporcie medzi ústavmi. Tu najmä náš ústav vstupuje na neprebádanú cestu, takže uvidíme. Dúfam ale, že kolegovia pochopia, že nielen pedagogikou sa človek na škole živí, že k tomu treba pripočítať aj vedeckú a publikačnú činnosť a rozhodne aj umeleckú teda tvorbu. Ten druhý pohľad je v tom, že sám som mal ešte ako dávny prodekan víziu otvorenia sa výučby k medziústavnej spolupráci. Tu ma trošku sklamalo – ale dúfam že len zatiaľ – že si ateliéry akoby držali mantinely ústavu – česť výnimkám. Aj to bol dôvod prečo som oslovil p. docentku a verím že s vývojom tém oslovíme aj ďalších kolegov a kolegyne najmä na občiankach a bytovkách.
Zdroj: Kováč
Na čo sa môžu študenti tešiť, respektíve aké zameranie vertikálneho ateliéru u vás nájdu?
VJ: Majstrovský ateliér „Od urbanizmu k architektúre“ je zameraný na komplexnú tvorivú, pedagogickú a výskumnú činnosť, ktorá integruje regionálne, sídelné a lokálne urbanistické a architektonické témy v oblasti tvorby a evaluácie udržateľného sídelného prostredia. Dôraz na tvorbu prostredia je jednou zo základných téz ateliéru. Cieľom vertikálneho ateliéru je poskytnutie komplexnosti dimenzií architektonickej a urbanistickej tvorby tak, ako to zodpovedá profilu autorizovaného architektka SKA, ktorý je spôsobilý navrhovať a projektovať stavby, ako aj navrhovať územné koncepcie a spracovávať územnoplánovaciu dokumentáciu.
BK: Urbanistická paleta tém jednak čo sa týka zamerania problematiky ale jednak aj priestorových dimenzií je bohatá. A ide tu aj o prepojenie na architektúru. Poviem to rovno – architekt ktorý neovláda urbanizmus, nedokáže dobre navrhnúť ani stavbu. Urbanistická tvorba a územné plánovanie majú svoje špecifické postupy a v praxi vidno, že nie každý architekt ich ovláda a púšťa do týchto otázok. Aj preto som dal na akademickej obci k VA verejnú výzvu, aby vedúci VAT ktorí síce majú všeobecnú autorizáciu, ale výkonom praxe nie sú preukazní urbanisti, pristupovali k zadávaniu urbanistických tém s pokorou a rešpektom. Z tohto miesta ponúkame z pôdy ústavu všetkým VA konzultácie. Práve medziústavná konzultačná činnosť môže z našej fakultnej koncepcie VAT urobiť oproti iným modelom jeho prednosť. Najviac by sa však študenti mali tešiť sami na seba, na svoju spoluprácu, na výzvy ktoré ich čakajú, na diskusie a tvorivé priateľstvá. Pri práci spoznáš človeka a niekedy je to na celý život.
Zdroj: VA Kováč Joklová
Prečo, by sa mali študenti prihlásiť práve do vášho ateliéru?
VJ: Naši študenti sa napríklad budú môcť zúčastniť medzinárodného workshopu a súťaže v rámci NOTRE Landscape Forum 2020: „Cross-Border Landscapes Slovakia – Austria“, ktorý bude v októbri 2019 v Bratislave. Takisto budeme spolupracovať so zahraničnými architektonickými univerzitami na téme „Mapping places – Linking cities“. V tomto prípade bude spolupráca podporená videokonferenčnými stretnutiami, prednáškami. Zadania, ktoré sme pre študentov pripravili, sú jednak súčasťou medzinárodnej súťaže, alebo sú pripravené v súčinnosti s magistrátom Bratislavy a obcou Vavrišovo. Miestnosť ateliéru sme už začali pripravovať a dúfame, že študenti sami prinesú invenčné nápady a priložia ruku k dielu, aby si pripravili svoj ateliér. Predpokladáme profesionálnu, no zároveň priateľskú atmosféru, ktorá sa môže preniesť aj do iných spoločných aktivít.
BK: Niečo som naznačil v predošlej otázke...Ak by som to porovnal so sebou - keď som šiel študovať architektúru, slovo urbanizmus mi veľa nevravelo. Potom ma to zamietlo na urbanizmus a dokonca až do regionálnych dimenzií...Keď sa ohliadnem dozadu, nič lepšie sa mne (pôvodne interieristovi) nemohlo stať. Priestor je jednotný a keď robím v akejkoľvek dimenzii architektonickej či urbanistickej tvorby, musím vedieť čo mi vyplýva z vyššej dimenzie a čím ovplyvním nižšie úrovne priestoru. A ten je len jeden... Túto skúsenosť s prácou s rôznymi mierkami od A až po U alebo opačne ponúka práve náš ateliér. Inak byť študentom všimol by som si aj čo vyššie povedala pani docentka. A mohol by to byť aj osobnostno-ľudský faktor – vytvorenie špeciálnej tvorivej ale aj ľudskej klímy v ateliéri kde máme isté prekvapenia aj nad rámec svojich pedagogických povinností. No a ešte prečo – našimi partnermi v ateliéri sú aj ďalšie mladé kolegyne a kolegovia, napr. Karol Görner či Lucka Štefancová. Takže v ponuke je aj istá generačná pestrosť a pluralita názorov...Veríme a tešíme sa aj na spoločné diskusie, špeciálne prednášky, exkurzie či kultúrne podujatia.
Čo by ste robili ak by ste nepôsobili na našej fakulte?
VJ: Nad tým budem rozmýšľať keď to bude aktuálne.
BK: Pomaly dostanem asi aj otázku, čo budem robiť ak nebudem pôsobiť na fakulte...Ja už môžem bilancovať a pozrieť sa ozaj aj dozadu...Ak by nebolo štúdia architektúry, bol by som špičkový hokejista alebo futbalista (nekriticky tvrdím, že som mal veľký talent...) a teda dnes asi tréner. S Chorvátmi pod mojim vedením by sme prehrali len o gól, hihi...Chodil som roky aj na hudobnú na akordeón, ale čím viac som tam študoval tým viac som kriticky vnímal že som antitalent. Na koncerte orchestra v Redute sa mi však – ani som nevedel ako – podarilo zachrániť celý orchester talentov. Preto mám aj k antitalentom istú úctu...Napriek tomu som získal zmysel pre hudbu, jej kompozičné a interpretačné pravidlá, ktorých paralelu môžeme aplikovať aj v našej tvorbe...Inak byť hudobným skladateľom považujem za najťažšie umenie...Ale majú aj svoju istotu – osem nôt a pár poltónov. A napriek tomu už vzniklo a ešte len vznikne nepredstaviteľné množstvo kombinácií...ktoré sa volajú hudobná myšlienka. Čo sa týka architektúry, začal som síce na poľnohospodárskom projektovom ústave, ale inklinoval som aj na škole k dačomu inému. A teraz sa podržte – určite by to bola interiérová tvorba. Dakomu sa zdá že ide o opačný pól k urbanizmu. Opak je pravdou. Bez zmyslu pre detail a kvalitu prostredia je zraniteľný akýkoľvek architektonický či urbanistický koncept. Takže ja aj urbanistický koncept vnímam nielen zhora, ale aj z pozície zdola – z úrovne „urbanistického interiéru“. Táto súbežná dvojitá optika je jednou z potrebných vybaveností architekta – urbanistu.
