Manželov Ilkovičovcov nespája len spoločný súkromný život ale aj ten profesný, ktorý obaja vedú na Fakulte architektúry STU. Tvoria neodmysliteľnú časť Ústavu konštrukcií v architektúre a inžinierskych stavieb a sú aj vedúcimi vlastného vertikálneho ateliéru.
Obaja pôsobíte na Ústave konštrukcií a aktuálne vaše mená figurujú aj vo vertikálnom ateliéri. Ako by ste charakterizovali váš ateliér na FA STU?
Ľ: Náš ateliér je síce typologický, ale osobný vklad do práce pedagogickej i architektonickej sa nedá zablokovať, preto je aj osobnostný. Našim know-how je interakcia typológie, konštrukcie a architektúry, pravidiel a kreativity.
J: Ateliér, ktorý ponúkame bude niesť „univerzálnu znakovosť“, t.j. bude prevažne typologický, ale bude mať črty univerzálnosti. Architektonická tvorba v súčasnosti nemôže zotrvávať iba na konvenciách minulosti, ale reflektovať modernosť. Každá architektúra má vnútorné zložky a tie je potrebné rozvíjať progresívnym smerom. Teda nie je to len o typológii ...
Z vášho pohľadu čo je prínosom vertikálnych ateliérov na FA STU?
Ľ: Z môjho pohľadu by som prínos charakterizovala niekoľkými kľúčovými slovami: tvorivá atmosféra, kolektívna motivácia, vzájomné povzbudzovanie a inšpirácia, možnosť stupňovitého rozvíjania problému.
J: Na túto otázku nie je zatiaľ jednoznačná odpoveď. Postavili ste ju len v kladnom zmysle, ale imanentne má aj iný rozmer. Z môjho pohľadu a poznania výučby na iných školách architektúry v zahraničí, nie je to neznámy model vzdelávania v ateliéroch. Vertikálny ateliér bude mať svoje racionálne výhody, ale aj metodické nevýhody.
Publikácia „Architektúra energetických výrobní na báze plynu" je výsledkom niekoľkoročnej práce autorského tímu Fakulty architektúry STU, ktorý v nej okrem akademických poznatkov zúročil aj svoje dlhoročné pôsobenie v oblasti architektúry výrobných stavieb.
Je vaša architektonická tvorba len ako pedagogická činnosť na Fakulte architektúry STU alebo aj v profesijnom živote?
Ľ: Prechádzali sme rôznymi etapami v profesijnom živote, a tak bola niekedy dominantná tvorba a odborná činnosť, inokedy pedagogická činnosť či architektonická spisba a architektonický výskum. Vždy to bola reflexia požiadavky „trhu a okolia“.
J: Moja profesijná dráha bola pestrá. Po ukončení štúdia som 3 roky „zarezával“ v projektovom
ústave školských stavieb, kde som mal vnútornú špecializáciu v pozícii samostatného projektanta na základné a odborné školy. Z tohto hľadiska som stále spätý so školstvom ... V tom období som sa podieľal, alebo samostatne zodpovedal za množstvo zákaziek. To je ale vzdialená minulosť ... Po otvorení možnosti samostatnej projektovej praxe po roku 1989 sme to využili a v našom mini tíme navrhovali, projektovali stavby rôzneho typologického zamerania od bytových po inžinierske stavby, až po grafický dizajn. Bolo to tvorivo veľmi plodné obdobie. Naša činnosť nebola nikdy len pedagogická.
Stojíte za množstvom spoločných publikácií, ktoré zaručujú študentom vašu odbornosť v oblasti konštrukcií. Budú zadania v ateliérovej tvorbe podobného charakteru alebo študenti nájdu u vás a experimentálnu tvorbu?
Ľ: Moja „srdcovka“ sú výrobné a inžinierske stavby moderné - lokalizované v prostredí priemyselných či vedecko-technologických parkoch, ale aj konverzia pôvodného industriálu; moderné farmy. Týmto smerom pôjdu zadania a je samozrejmé, že vymenované typologické druhy nemôžu obchádzať experimentálnosť a podľa povahy zadania netradičný konštrukčný pohľad.
J: Pedagóg na vysokej škole by nemal byť len „štandardným projektantom“. Mal by podnecovať myslenie a kreativitu študentov na báze experimentu. Škola nemôže učiť systémom „trhovej ponuky“, ale musí naučiť myslieť. Experiment na vysokú školu patrí, lebo tvorí pozitívny rozdiel od „tvrdej“ praxe. Vždy ma vyrušovali názvy predmetov v znení „Aktuálne trendy ....“. Na univerzite je to málo. Aktuálnosť nás dobieha, my musíme byť ďalej. Je to poslanie univerzity a v architektúre to platí dvojnásobne.
Študentská práca pod vedením doc. Ilkovičovej, študent Bc. Kupčo
Študentské súťaže, sú zárukou vstupu do úspešnej praxe študentov. Každoročne sa zapájate do medzinárodných súťaží, budete pokračovať v tomto kroku?
Ľ: Skĺbenie súťaživosti a pedagogického procesu je náročnejší spôsob výučby, ale má svoj efekt. Videli sme to a mali možnosť porovnávať počas 5 rokov, kedy sme tento spôsob uplatňovali a vyhodnocovali. Študentov bavil, motivoval, zároveň boli so svojimi projektami úspešní. Všetko je na báze dobrovoľnosti, preto ak bude ochota a vôľa pokračovať, prečo nie?
J: Objektívna súťaživosť je základom vývoja v každej oblasti. Primeraná súťaživosť (nehovoriac o medzinárodnej konfrontácii) je na vysokej škole metodicky veľmi vhodná, nakoľko sa približuje praktickému trhu. V tomto duchu je potrebné formovať študentov, je to motivujúce a zároveň konfrontačné. Musí byť ale všestranná podpora. Naše skúsenosti potvrdzujú, že tento model prináša svoje ovocie.
Študentská práca pod vedením doc. Ilkovičovej, študentka Bc. Glončáková
Prečo, by sa mali študenti prihlásiť práve do vášho ateliéru?
Ľ: Pretože sa snažíme o rozmanitosť v tvorbe z pohľadu špecifickej „výrobnej“ typológie, z pohľadu vnímania krásy inžinierskeho diela, kde je na mieste interakcia logiky konštrukcie a typológie. Ponúkame „tvorivé búrky“, ktoré by mali spieť ku názorovému konsenzu, ďalej skúsenosti „od stola ale aj od tabule“ a ponúkame „pretavené“ skúsenosti z iných zahraničných škôl architektúry.
J: Iste všetci odpovedia, že práve v ich ateliéri bude „super“, ale ja podporím prvú časť odpovede - pretože v ňom bude metodická inakosť a typologická rôznorodosť.
Čo by ste robili ak by ste nepôsobili na FA STU?
Ľ: Robili by sme to, čo sme v skutočnosti po mojom skončení školy rozbehli - začali sme fungovať vo vlastnom ateliéri. A možno by to dnes bolo naopak, hlásili by sme sa ako externí architekti do vertikálneho ateliéru.
J: Všeličo iné. Možno by sme mali veľkú vilu a veľké auto...
