: Mgr. Soňa Ščepánová
: Architekti Alois Balán a Jiří Grossmann
: prof. Ing .arch. M. Dulla, DrSc.
Po vzniku Československej republiky sa na Slovensko prisťahovalo množstvo odborníkov z Čiech, medzi nimi aj mladí architekti Alois Balán a Jiří Grossmann. V Bratislave výrazne prispeli k etablovaniu moderných princípov svojimi dielami, riešili reguláciu mesta, vyvíjali intenzívnu publikačnú aktivitu. Po roku 1939 boli prinútení odísť naspäť do Čiech, kde ďalej pokračovali vo svojej činnosti. Architekti sú na Slovensku považovaní za významných aktérov medzivojnovej architektúry, doposiaľ však podrobnejšie skúmanie ich diela v dejinách slovenskej architektúry chýba. Zároveň rozsah a význam práce architektov je doposiaľ len málo rozpoznávané aj v ich rodisku českou históriografiou. Cieľom práce je predstaviť komplexný obraz diela oboch architektov, predovšetkým v súvislostiach ich početných projektov a teoretickej tvorby.
Dynamické obdobie medzivojnových rokov mladej Československej republiky sa odzrkadlilo v stavebnom raste a výzore miest, prinieslo nové perspektívy vývoja architektúry na Slovensku. Na formovaní novej slovenskej architektonickej scény sa zásadnou mierou podieľala výrazná skupina architektov pôvodom z Čiech a Moravy. K najvýznamnejším patrili architekti Alois Balán (1891-1960) a Jiří Grossmann (1892-1957), ktorí v spoločnom ateliéri pôsobili na Slovensku takmer dve desaťročia. Po ich návrate do Protektorátu zostalo rozsiahle dielo českých architektov na Slovensku po ďalšie dekády podrobnejšie nepreskúmané.
Cieľom monograficky koncipovanej dizertačnej práce je preto predovšetkým súhrnná prezentácia života a diela architektov Aloisa Balána a Jiřího Grossmanna, ako príspevok ku komplexnému obrazu fenoménu českých architektov na Slovensku.
Ponad základnú rovinu s cieľom doplniť biografické údaje a skompletizovanie diela sa pritom rozvíjajú viaceré tématické línie. Skúmanie širokej projekčnej tvorby sa rovnocenne prelína a vzájomne dopĺňa so záujmom o bohaté teoretické dielo architektov. Vďaka rozsiahlej publikačnej činnosti možno architektov Balána a Grossmanna považovať za najaktívnejšie píšúcich architektov v slovenskom prostredí daného obdobia. Tento cenný prejav dobovej teoretickej architektonickej reflexie ponúka jedinečný priestor pre zachytenie ideového smerovania autorov a súčasne nabáda k hľadaniu možných súvislostí medzi projektom a textom. Početné príspevky v slovenských a českých periodikách prejavujú výchovný rozmer smerom k širšiemu publiku – propagácie urbanistických otázok alebo moderného vnímania architektúry.
Architekti sa zároveň aktívnym zapojením do spolkových aktivít podieľali na formovaní domácej odbornej scény a výrazne sa zasadili o vznik dôležitej regulačnej komisie Bratislavy.
Balán a Grossmann vo sfére urbanizmu ideovými úvahami azda najvýraznejšie prispeli k dobovému diskurzu o Veľkej Bratislave, keď ako jediní konzistentne prezentovali svoj urbanistický program regulácie mesta.
Do reálneho priestoru Bratislavy vstúpili významnými architektonickými realizáciami, ktoré definovali novú mierku, vzhľad a charakter mestského prostredia. K renomovaným architektom sa zaradili projektom Riaditeľstva štátnych dráh, avšak do dejín architektúry sa zapísali ako autori výstavného pavilónu Umeleckej besedy slovenskej, všeobecne pokladaného za manifest nástupu moderny na Slovensku. K mnohým realizáciám a súťažným návrhom z vrcholného tvorivého obdobia ateliéru prelomu 20. a 30. rokov 20. stor. patrí palác Radiožurnálu, budova Zemskej úradovne a Učňovské školy, ktoré sa stali sídlom avantgardnej Školy umeleckých remesiel, súťaž na Univerzitné mesto či regulačný plán Bratislavy. Osobitnú pozornosť si zasluhuje dnes už neexistujúca vila riaditeľa Jaroňa s ikonickou siluetou výraznej diagonály striech. Posledným realizovaným a zároveň najvýznamnejším projektom Aloisa Balána na Slovensku je budova Okresnej sociálnej poisťovne v Bratislave. Po návrate na Moravu Alois Balán pokračoval v architektonickej dráhe, riešil projekty pre rodné Valašské Meziříčí, výraznú časť tvorby venoval aj urbanizmu mesta. Jiří Grossmann sa v Prahe venoval výlučne už iba problémom akustiky. O výnimočnom postavení architektov Balána a Grossmanna svedčí vyhlásenie jedenástich stavieb za národné kultúrne pamiatky SR, viaceré diela figurujú v reprezentatívnych výberoch slovenskej architektúry, nachádzajú sa v zoznamoch DoCoMoMo. V rámci slovenských dejín sú architekti vnímaní ako vedúci predstavitelia medzivojnovej modernej architektúry, pričom v rodisku v Čechách a na Morave zostáva ich slovenská tvorba bez adekvátnej reflexie. K ďalším zamýšľaným prínosom práce je podať ucelený obraz architektonickej tvorby na území Slovenska a Čiech, prispieť k hlbšiemu pochopeniu osobnosti a komplexnému zhodnoteniu diela nielen pre slovenskú, ale aj pre českú, respektíve moravskú architektonickú historiografiu.
