Kedy: 10. - 26.10.2017
Kde: foyer Fakulty architektúry STU, Námestie slobody 19, 812 45 Bratislava
Prednáška k výstave: prof. Ing. arch. Vladimír Šlapeta, PhD. ku knihe a o tvorbe Adolfa Benša
Výstava priblíži celoživotné dielo významného českého architekta funkcionalizmu Adolfa Benša slovenskému publiku. Sprievodnou akciou reinštalovanej výstavy bude prednáška k tvorbe Adolfa Benša od prof. Vladimíra Šlapetu, ktorý je autorom monografie o Adolfovi Benšovi, prednáška sa uskutoční 16.10.2017 na Fakulte architektúry v miestnosti č.117 o 16.00 hod.
Výstava celoživotného diela významného českého architekta funkcionalizmu - Adolfa Benša bola pripravená pod vedením profesora Petra Keila pod záštitou Nadácie Charty 77 a konala na prelome rokov 2015 a 2016 v priestoroch Národnej technickej knižnice v Prahe. Odborným podkladom výstavy bola monografia Adolfa Benša od profesora Vladimíra Šlapetu vydaná v roku 2014.
Úvodné slovo Kennetha Framptona k monografii Adolfa Benše od prof. Šlapetu:
Autorom tejto rozsiahlej štúdie o prominentnom českom architektovi Adolfovi Benšovi je architekt a historik Vladimír Šlapeta, skúsený lektor a kozmopolitný nadšenec pre české moderné medzivojnové hnutie, ktorý si prvé uznanie v anglo-americkom svete vyslúžil v roku 1987 svojou publikáciou Czech Functionalism v Architectural Association.
Adolf Benš bol postupne žiakom Jana Kotěru a Josefa Gočára, v dôsledku čoho potom prešiel v dvadsiatych rokoch od českého kubizmu svojej mladosti ku konštruktivistickej dospelosti. Benš navrhol a postavil širokú škálu úloh, od návrhu mostov so širokým rozponom až po sociálne bývanie pre zamestnancov spoločnosti Baťa, popri rade kubizujúcich víl pre strednú vrstvu, z nich najvýznamnejšia bola Divišova vila (1929-1930). Výstavbu tohto diela možno posudzovať aj s ohľadom na skutočnosť, že bola rýchlo po svojom ukončení zaradená do klasického prehľadu F. R. S. Yorka, pomenovaného The Modern House, ktorý bol po prvýkrát vydaný v roku 1935. Tento štvorpodlažný dom, postavený na svahovitom pozemku na okraji Prahy, mal pod svojou vonkajšou asymetrickou formou klasický vnútorný rámec, rovnako ako veľa ďalších Benšových diel. V jeho hre s raumplanom so vzájomne previazanými schodiskami a jeho veľkorysej mierke zvlášť v hlavných priestoroch (predovšetkým vo vstupnej hale, pracovni a veľkej obývacej časti s jedálňou na prvom poschodí) je tiež niečo loosovského. Pre dané obdobie je charakteristické, že tento posledný prvok posilňuje a zdôrazňuje posuvné a skladacie fenetre en longueur v oceľovom ráme. Benšova náklonnosť pre symetricky modulované priečelia je prítomná aj v československom pavilóne, ktorý navrhol pre účely priemyselnej výstavy v Lutychu v roku 1929 a v jeho súťažnom návrhu na československý štátny pavilón pre svetovú výstavu v Paríži v roku 1937, ktorý neskôr realizoval Jaromír Krejcar.
Dve majstrovské diela Benšovej kariéry sú bezpochyby palác Elektrických podnikov v Prahe, navrhnutý s Josefom Křížom v roku 1926 (pričom jeho realizácia trvala takmer desaťročie), a odbavovacia hala letiska Praha-Ruzyně, postavená v rokoch 1932-1937. Tieto dve diela vypovedajú najvernejšie o rozsahu a žánru Benšovho talentu, kde prvý z nich je konštruktivistickým tour de force s klasickými podtónmi, brilantne komponovanými v urbánnom prostredí na pozemku v mestskej štvrti s trojuholníkovým pôdorysom .To, čo nás však na tomto diele uvádza do úžasu, je jeho šesťposchodová centrálna hala: celok osvetlený zhora strechou zo skla a betónu, ktorý je smelým technickým dokladom schopností českých staviteľov. Bohužiaľ, v dnešnej dobe táto schopnosť upadla do zabudnutia, stala sa zabudnutým remeslom v Čechách i všade inde.
Na druhej strane odbavovacia hala letiska v Ruzyni jedinečným spôsobom potvrdzuje Benšovu vyzretú citlivosť, predovšetkým snáď pre asplundovský humanizmus, prestupujúci jeho konštruktivistické priečelie na úrovni detailov. Najlepšie to môžme zaznamenať v prieniku štvorcových okien a v teplých bohatých detailoch jeho interiéru so stenami z leštenej dyhy a podlahami z pásového terrazza.
Benš je však len jedným z množstva českých avantgardných architektov, z ktorých by si všetci zaslúžili hlbšiu štúdiu ako je táto. Možno dúfať, že táto práca je len začiatkom rady podobných monografických štúdií, ktoré by prispeli k prehĺbeniu nášho porozumenia tohto neobyčajne bohatého obdobia, ktoré až do dnešných dní zostávalo trochu zanedbávané. Bol to skvelý moment modernity v architektúre, ktorý sa zjavil a dospieval k zrelosti v období od založenia štátu v roku 1918 až do tragicky potlačenej občianskej spoločnosti o dvadsať rokov neskôr. V zmysle architektúry v službách verejnosti išlo o krátky zlatý vek, ktorý sa až teraz vracia k našej pozornosti ako večný testament optimistickej a rytmickej tvorivosti.
Kenneth Frampton,britský architekt, kritik architektúry, teoretik, historik a profesor architektúry na Graduate School of Architecture and Planning Columbíjskej univerzity v New Yorku
Pôvodný zdroj: https://www.techlib.cz/cs/83471-27-11-2015-30-1-2016-adolf-bens
