Do súťaže o najlepšiu bakalársku prácu ABF – Slovakia Bakalár 2019 o cenu Združenia pre rozvoj slovenskej architektúry a stavebníctva bolo nominovaných 22 záverečných prác bakalárskeho štúdia Fakulty architektúry STU v Bratislave za akademický rok 2018/2019.
Predseda: Ing. arch. Ľubomír Závodný, hosť. prof – ÚAOB
Členovia: doc. Ing. arch. Alexander Schleicher, PhD. – ÚAOB, doc. Ing. arch. Peter Daniel, PhD. – ÚIV, Ing. Roman Rosina – ÚKAIS, Ing. arch. Klára Macháčová, PhD. – ÚEEA, Ing. arch. Beata Polomová, PhD. – ÚDTAOP, prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD. – ÚUÚP
Tajomníci: Ing. arch. Eva Vojteková, PhD., Ing. arch. Ing. Martin Dubiny
Komisia si v 1. kole jednotlivé práce preštudovala. Každý člen mál právo označiť ľubovoľný počet prác (farebnou značkou) do diskusie. V 2. kole o prácach, ktoré boli označené, následne komisia jednotlivo diskutovala. Komisia o výbere najlepších rozhodla hlasovaním. Z celkového počtu nominovaných 22 prác komisia vybrala do celoštátneho kola do jednotlivých kategórií nasledovné práce:
Sekcia: Architektúra a urbanizmus, architektonická tvorba
Lukáš Ďurian - Rezidencia veľvyslanca
vedúci práce: hosť. prof. Ing. arch. Martin Kusý
Kompaktná jednoznačná hmota budovy veľvyslanectva je vhodne osadená vo svahovitom teréne. V dispozičnom riešení sú jednotlivé funkčné celky správne priestorovo aj výškovo segregované vzhľadom na terén, čím dochádza k vhodnému prepojeniu nadzemnej a podzemnej časti komplexu. Zámerom bolo vytvoriť čistú formu iba jednej hmoty, preto sú ostatné celky umne skryté v teréne. Tento zámer vytvoril z jednej nadzemnej hmoty silný solitér, ktorý podľa autora „nedáva budove o sebe veľa vedieť“ vďaka priebežnej pavlači s predsadenou konštrukciou, ktorá slúži na tienenie. Výsledkom je premenlivá fasáda podľa času, ročného obdobia, počasia a frekvencie obývania.
Matúš Kiaček - Rezidencia veľvyslanca
vedúci práce: Ing. arch. Lorant Krajcsovics, PhD.
Osadenie rezidencie veľvyslanca sa odvíja od topografie územia, štruktúry okolitej zástavby a miestnych regulatívov. Základom je kríženie dvoch hmôt dvojpodlažného kubusu a jednopodlažného terasovitého objektu osadeného rovnobežne s Jančovou ulicou. Tým vzniká monobloková a zároveň členitá architektúra s dobrým dispozičným riešením, ktorá poskytuje prepracované prepojenie interiéru a exteriéru. Exteriérové plochy sú správne funkčne a mierkovo rozčlenené. Rezidencia s veľkými presklenými plochami na fasáde, doplnenými bielymi priebežnými markízami spolu s minimalistickým interiérom v odtieňoch bielej a jednoduchým konštrukčným riešením dosahuje dovnútra aj navonok svoj jednotný architektonický výraz.
Veronika Slaničanová – Multifunkčná telocvičňa
vedúci práce: hosť. prof. Ing. arch. Andrej Alexy
Prepracovaný architektonicko-urbanistický koncept celého areálu, ktorý svojou priestorovou kompozíciou reaguje na ovál bežeckej dráhy štadiónu. Princíp symetrie z internátu Mladá Garda preberá aj pri umiestnení nových doplnkových funkcií (dostavba novej tribúny). Členitým hmotovým riešením vytvára verejné priestory rôznej kvality a funkcie, čím vzniká priestorovo zrelá 3D kompozícia s rôznymi zážitkovými vnemami. Princípom je pôvodná osovosť, definovaná komplexom Mladá Garda, ku ktorej sa pridáva osovosť definovanú oválom, ktorou navádza na nový vstup. Hmotu dominantnej haly odčleňuje od hmoty podnože aj materiálovým riešením fasád, kde na fasáde haly používa CLT - panely s priznaním rastra rámovej konštrukcie haly a na fasáde podnože uplatňuje pohľadový betónom a profilit. Pochôdzna strecha podnože vytvára piatu fasádu.
Sekcia: Pozemné stavby
Romana Horská – Multifunkčná telocvičňa
vedúci práce: Mgr. art. Martin Uhrík, PhD.
Multifunkčná telocvičňa je navrhnutá ako jednoduchá hmota, ktorá má navonok priznaný nosný systém dreveného skeletu s drevenými lepenými plnostennými väzníkmi. Prínosom je jednoznačná forma a materiálové riešenie obalového plášťa v kombinácii materiálov betón, sklo a drevo. Drevený lamelový obklad na oceľovej podkonštrukcii dodáva zjednocujúci výraz celému objektu telocvične. Striedaním obložených a transparentných plôch vzniká vyvážene členená hmota, ktorej forma je vlastne definovaná konštrukciou aj naviazaným architektonickým výrazom. Vstupný objekt s nástupom v nižšej úrovni a prevádzkovými priestormi zapustenými pod terénom a plató sú dôkazom premyslenej práce s terénom a dispozičným riešením. Nad terén vystupuje iba hmota telocvične, ktorej vzniknuté plató poskytuje rozptylové plochy v časti hľadiska na vyššej úrovni.
Máté Asbóth – Multifunkčná telocvičňa
vedúci práce: Ing. arch. Ján Pavúk, PhD.
Prednosťou návrhu multifunkčnej haly je použitie ľahkého obvodového sendvičového plášťa s možnosťou zabudovaného osvetlenia za polykarbonátovými osvetľovacími plochami, ktoré poskytujú premenlivý nočný obraz fasády. Prepracovaná fasáda obaľuje hmotu, ktorú možno stroho nazvať „jednoduchý hranol“. V kontraste k jednoduchej hmote, budova v sebe skrýva „corbusierovsky“ fenomenálne transparentne členený bohatý zážitkový interiér. Priznáva spriahnuté trapézové plecho-betónové stropy, ktoré v interiéri využíva na posilnenie výrazu haly s oceľovou konštrukciou. Použité materiály v interiéri a na fasáde sú uplatnené triviálne, pričom je pomocou nich dosiahnutý maximálny architektonický efekt.
Ľubomíra Suváková – Multifunkčná telocvičňa
vedúci práce: Ing. arch. Vladimír Hain, PhD.
Architektonicko-urbanistickým členením o osadením jednotlivých objektov autorka skladá príbeh z motívov, ktoré vychádzajú z daného prostredia – „Landscape a Belluš“ a pridáva k nim dominantný „Novotvar“ telocvične. Hmotu telocvične vyzdvihuje nad terén, pričom používa odvážne konštrukčné riešenie pomocou dvojice vierendelových nosníkov na výšku celého priestoru telocvične. Ostatné hmoty dáva do kontextu, pri motíve Belluš preberá a aplikuje rozmery a tektoniku internátu a pri atletickom tuneli ako bráne k športovému areálu nadväzuje na symetriu internátu. Vyzdvihnutím „Novotvaru“ telocvične vytvára 3. pridanú úroveň konceptu, ktorá svojim tvarom a materiálovým a konštrukčným riešením reprezentuje súčasnosť a budúcnosť.
Sekcia: Inžinierske konštrukcie a dopravné stavby
Bohdan Hollý - Bratislava - Kollárovo námestie, verejný priestor
vedúci práce: Ing. arch. Tomáš Hanáček, PhD.
Všetky klady návrhu sú logickým dôsledkom podrobných analýz širších vzťahov, histórie ako aj súčasného stavu priestoru námestia. Z mnohých terénnych škíc autora je zrejmé, že pozorovaním priestoru strávil čas potrebný na skutočné poznanie jeho potrieb a potenciálov. Dopravu premiestňuje pred budovu FChPT STU, obmedzuje pritom v prospech MHD prístup osobnej automobilovej dopravy. Zachováva podzemnú garáž pod Park One a miesto vjazdu, týmto ale neruší kvalitu priestoru pred divadlom NS - keďže autá prichádzajú a odchádzajú z a do Vysokej ulice - a pred divadlom tak navrhuje dôstojné a veľkorysé riešenie bezbariérového vstupu do divadla. Pozdĺž objektov Olympie a podlubia Živnodomu navrhuje rozšírenie chodníkov, čím vzniká široká pešia zóny s logickým pokračovaním do Mariánskej ulice. Zastávku električiek prekladá z obchodnej pred Hurbanove kasárne do polohy, ktorá je výhodnejšia pre prestupy alebo pre pešie trasy. Koncepcia je založená na vytvorení dvoch priestorov – obvodového komunikačného a vnútorného pobytového. Sú od seba vizuálne oddelené vysokou zeleňou. V spodnej tretine parku-námestia navrhuje autor hernú U-rampu, ktorá súčasne tvorí prístrešok vjazdu do nového podzemného parkoviska. V spodnej časti námestia umiestňuje retenčnú nádrž – lepšie povedané vsakovací priestor na záchyt a zber dažďovej vody. Aj z tohto dôvodu nepoužíva spevnené kompaktné plochy (asfalt, betón), ale porézne štruktúry povrchov dlažieb rôzneho formátu. Kresba, farebnosť a formát dlažieb sú pritom aj identifikačnými znakmi prevádzky v priestore. Na podporu identity priestoru navrhuje jednoduchý originálny mobiliár. Celkove práca predstavuje kontextuálne a komplexne preriešený koncept námestia s citom pre umelecké stvárnenie priestoru a doriešenie architektonicko- technických detailov vo verejnom priestore. Práve záujem o detail je jednou z predností tejto práce.
Natália Marková - Bratislava - Kollárovo námestie, verejný priestor
vedúci práce: prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD.
Návrh postupuje do celoštátneho kola pre komplexnosť svojho riešenia a vysokú kvalitu architektonického návrhu ako aj riešenia stavebno-konštrukčných detailov a dizajnu malej architektúry, vlastného minimalistického dizajnu mobiliáru a návrhu výtvarného diela s odkazom na osobnosť a dielo J. Kollára. Autorka vychádza zo širších vzťahov a do prevádzkovo-architektonickej koncepcie riešenia presadzuje princíp peších trás ktoré námestím prechádzajú všetkými smermi, najmä však v diagonálach. Širšími vzťahmi autorka po vzore niektorých zahraničných miest demonštruje možnosť absolútneho vylúčenia osobnej automobilovej dopravy a ponecháva len zdieľaný komunikačný priestor pre MHD a cyklistov. Prekladá vjazd do podzemnej garáže objekt Park One, čím posilňuje väzba parteru objektu s parkom. Preloženie zastávka električiek z Obchodnej pred areál Hurbanových kasární dostáva zastávku do polohy vhodnej k prestupom ako aj vo vzťahu k uliciam, najmä k Mariánskej. Poloha zastávka je spojená s prekládkou trate tak, aby sa objekt Alžbetka stal nerušeným optickým vyvrcholením Obchodnej ulice. Dôstojnosť Alžbetky podčiarkuje aj vylúčenie dopravy z Mickiewiczovej a tak môže pred touto historickou budovou vzniknúť malé spodné námestie pred Dizajn centrom. Zachováva a renovuje bývalú kaviareň „Veronika“ a jej exteriér. Uvoľnenie od ortodoxnej cestnej komunikácie na strane popred divadla NS autorke umožnilo vytvoriť dôstojný a bezbariérový nástupno-rozptylový priestor pred divadlom a dôstojný peší ťah. Rozšírenie chodníkov umožňuje vytvoriť pred parterom atraktívny pobytový priestor exteriérových sedení. Koncepcia zelene je volená tak, že umožňuje v pozdĺžnom smere aby priestor ovládali stavby Park One a Dizajn centra. Celé riešenie je založené na bezbariérovosti, z technického hľadiska navrhla racionálny koncept zberu dažďovej vody.
