: Alica Pokorná
: 4. ročník
Cieľom tejto bakalárskej práce bola revitalizácia verejného priestoru campusu STU v Bratislave. Riešený campus
STU má veľmi výhodnú pozíciu v rámci Bratislavy. Nachádza sa v centre mesta v lokalite, ktorá je funkčne plne
pokrytá a dopravne dobre napojená. V blízkosti je množstvo významných objektov a verejných priestorov ako
napríklad RTVS, NBS, Námestie Slobody či Medická záhrada. Ide teda o veľmi obľúbenú a aktívnu oblasť.
Problémy campusu je možné vnímať v dvoch rovinách. Tá prvá sa týka fyzického priestoru – absentuje tu verejné
osvetlenie, mestský mobiliár, údržba priestorov a podobne. Druhou a dôležitejšou problematickou rovinou je
rozdrobenosť univerzity, odtrhnutosť a separácia jednotlivých fakúlt. Riešené priestory však majú potenciál pre
zjednotenie. Tiež majú možnosť otvoriť sa a sprístupniť, napojiť sa na okolie a tak naviazať kontakt aj
s verejnosťou.
Nosnou myšlienkou celého návrhu je prepojenie, ktoré je aplikované vo viacerých rovinách a mierkach. Vytvoriť
kontakt univerzity s mestom a verejnosťou. Ale ešte skôr utužiť a zjednotiť fakulty STU. Prvá rovina prepojenia je
fyzická. Ide o vytváranie mostov – prechodov, medzi momentálne oddelenými fakultami. Vzniká tak priestor pre
nadväzovanie kontaktov, zlepšovanie medziodborových vzťahov a otvára možnosti pre spoluprácu, zdieľanie
fakultných priestorov a spoločné vzdelávanie. Najdôležitejším premostením je nová fakulta architektúry
premiestnená do vnútrobloku ako nadstavba pôvodného objektu ťažkých laboratórií majúci novú funkciu
študentské centrum s veľkou univerzitnou dielňou. Prepája SjF a FCHPT, zahusťuje zástavbu, centralizuje
rozsypanú STU, neuberá verejný priestor a uvoľňuje priestory svojho starého objektu pre novú funkciu. Tou je
ministerstvo školstva, ktoré by bolo potrebné presunúť z obytnej zóny na Kramároch do centra mesta. Celý priestor
tak dostáva nové systematické funkčné členenie na blok ministerstiev s veľkým verejným námestím Slobody a na
blok STU so svojím síce cielene univerzitným ale stále verejným zázemím.
Vnútroblok je koncipovaný jasne, čitateľne, navádzajúco a bezpečne. Priestor je formovaný v líniách, ktoré
predstavujú hlavný smer pohybu a zároveň istú funkciu. Každá línia má jedinečnú formu. A to z dôvodu, že
neopakovateľnosť atmosfér podporuje stretávanie rôznych užívateľov s rovnakými pohnútkami na jednom
konkrétnom mieste. Je to druhou rovinou prepájania, ktorá je výsledkom vedomého usporiadania priestoru, no
podvedome vnímaná pre užívateľov. Návrh pracuje s 2 aktívnymi a 3 oddychovými líniami, ktoré sa v priestore
vzájomne striedajú. Prvou aktívnou je verejná trasa s reprezentatívnymi a pobytovými priestormi určená pre
kontakt verejnosti a univerzity. Vedie hlavným vstupom do vnútrobloku, ktorý sa nachádza v nároží pri výškovej
budove SvF. Druhá aktívna línia je určená pre študentov. Má pobytovú funkciu, dokáže byť skratkou a zároveň
navádza do novonavrhovaného srdca priestoru - študentského centra. Je ústredným prvkom celého vnútrobloku.
Pre výškové rozdiely terénu sa táto línia postupne formuje do pobytového priestoru schodiska a rampy. Je tvorená
farebnými pásmi majúce navádzajúci charakter a tiež svoju symboliku, pretože ide o univerzitné farby každej
fakulty. Obe aktívne zóny sú vzájomne delené a obklopené oddychovými priestormi majúce tiež vždy rôznu formu
– les, vodný prvok s dažďovými záhradami a park.
Zásadným riešením prestavby campusu STU sa dosiahli mnohé kvality, ktoré by mali byť v dnešnej dobe už
samozrejmosťou. Sú to hlavne bezpečnosť, bezbariérovosť a zdravé, zelené, udržateľné a inkluzívne prostredie
pre všetkých. Návrh sa aj vo svojej rozsiahlosti snaží využívať a recyklovať miestne materiály a redukovať
vznikajúci odpad. Zaručuje bezpečný pohyb chodcov a cyklistov v území. Tiež zvyšuje podiel zelených plôch
doplnením vegetácie aj na strechy, kde zároveň rieši zber slnečnej energie. A vytvára nový energetický systém vo
forme dažďových záhrad a retenčnej nádrže pre zadržiavanie vody v území, jej regulovanie, využíva ju na
zavlažovanie a vytvorenie lepšej miestnej mikroklímy. Celkové riešenie teda má tendenciu znižovať uhlíkovú stopu
a emisie CO2.
