: Barbora Kostelná
: 3. ročník
: Mgr. art. Martin Varga
Riešený objekt Kaplnka Barbora Celjskej sa nachádza na hrade v Trenčíne, v časti horného hradu. Pri podstatnej prestavbe Trenčianskeho hradu pre Barboru Celjskú (manželku cisára žigmnunda Luxemburského) postavili, ba doslova vtesnali do horného hradu – kaplnku. Zo západnej strany palácom rodu Zapoľských, zo severu Ľudovítovym palácom a z východnej strany donjonom- Matúšová veža. Riešený objekt bol dlhé roky zanedbaný a slúžil posledné roky, ako priestor pre strážne psi. Výskum objektu prebehol rýchlo a nedôsledne. Avšak pri jednotlivých je aj napriek tomu spomínané vývojové fázy kaplnky. V priestoroch kaplnky nám pomáhajú k tomu aj otlačky na fasáde. Inventár kaplnky je nezachovaný. Pri výskume v roku 1955 sa na fasáde interiéru nachádzali fresky, tie taktiež boli zničené. V dnešnom interiéry kaplnky sa nachádzajú časti z muriva, balustráda či prah pôvodnych regotizujúcich okien. Prestrešnie kaplnky bolo zbortené.
Na základe slohových analýz a východiska z prieskumu som dospela k prinávrateniu reštitúcie a zosakralizovanie celého objektu. Sakrálna funkcia by bola naplnená nie je len pravidelnými každoročnými omšami ale aj vyslohovaním sviatostí. Kedže sa kaplnka nachádza na najmohutnejšom a najmajestátnejšom hrade Považia, je tu veľmi dopyt na svadby. Tento priestor dodáva celému aktu pokoru a úctu. Umiestnenie kaplnky na dopyte neuberie, zaľúbený pár si vyjde až na vrch – najvyšší bod spečatia vzťahu.
Kaplnka Barbory Celjskej prešla viacerými vývojovými fázami výstavby/prestavby. Spomeniem tri fázy, ktoré dotvárali aj môj priebeh môjmu návrhu.
V prvej fáze bola vybudovaná nová jednoľodová kaplnka. V kaplnke vybudovali vysoký gotický portál so sementovým žliabkom. Nad týmto portálom osadili tri štíhle, gotické okná ukončené hrotitými oblúkmi s kružbami. V dnešnej podobe môžeme vidieť na murive parapetný profil. Výplň okien nie je zrejmá avšak pri požiary sa našla trojuholníková tablička. Stavebným materiálom tejto fázy bridliva, pieskovec a tuf. Okenný rám bol vyhotovený z pieskovca. V tejto fáze boli v kaplnke vyhotovené interiérové fresky.
V druhej fáze bola pôvodný trámový drevený strop nahradený krížovou klenbou bez vyjadrených pätiek. V tejto fáze došlo k pristavniu obytnej miestnosti nad kaplnkou a prestrešeniu. Strecha dosahovala výšku veľajšieho paláca rodu Zápoľských. Ďalšim stavebným zásahom bolo vybudovanie asymetrickej empory, uchytenú na pieskovcových konzolách južnej steny a podklenutej troma poliami krížovej klenby. Úroveň empory určovala výska parapetu ľavého gotického okna. Prístup na emporu bolo z vedľajšieho paláca. Na fotografiach z výskumu je viditeľné stupne empory. Začiatkom 16.storočia empora prepájala hlavnú loď a hornú časť Ľudovítov palác. V 16.storočí bola pred kaplnkou vybudovaná letná terasa. Neskororenesančná dojoblúková arkáda terasy bola podopretá nosným stĺpom, ktorý je prezentovaný dnešnej podobe pred kaplnkou. Zvyšky balustrády je bol najdený pri výskume, dnes umiestený v interiéry kaplnky. V tejto fáze došlo k výstavbe presbytéria so sakristiou.
Pri tretej stavebnej fáze bolo odokrytie pôvodnej gotickej fresky. Hradná kaplnka bola zasvätená nepoškvrnenému počatiu
Panny Márie, soška, ktou bol tento kostol zdobený je dnes umiestený v katolickom kostole sv. Jakuba v Dubnici nad Váhom. Výskumom bola zistená druhá vrstva dlažby- pieskov- cové platne ceľkého formátu: 25x40cm a 30x45cm. Základ podlahy tvorila 3 cm vrstva praného riečneho piesku a 3 – 4cm vrstva vápennej malty, do ktorej boli vložené dlaždice. V presbytériu bola murovaná oltárna menza hlavného oltára 173-4 x 102-4 cm. Vrchná doska bola z červeného mramora. Dutá menza bola omietnutá vápeným náterom. V sakritii bol osadený drevený dverný rám. Presbytérium bol delený stupňom. V tretej fáze došlo k výstavbe krytky pod ľavou pätkou triumfálneho oblúka preborená klenbou.
Archeologické výskumy, študia ale aj dnešný stav ma usmernili, aby som dala vzhľad kaplnky poslednému novekému vzhľadu kaplnky.
V mojom koncepte sa odráža dojem dôležitosti, honosnosti ale aj stiesnenosti a pokory. Mojim zámerom bolo vychádzať s poskytnutých fragmetov a to regotizujúce okná, ktoré v by vychádzali z dnešných prahov na južnej stene. Doplnenie empory na južnej stene v celom rozsahu hlavnej lode s prepojením na arkádu. Avšak stupne by boli prezentované len v omietke. Pre prezentáciu pôvodných oltárov v hlavnej lodi som navrhla súsošie z dnešného vzhľadu sochy v kostole sv. Jakuba a sochy sv. Krištofa, ktorý sa bol namaľovaný pôvodne na freskovej výzdobe kapnky. Prechod medzi hlavnou ľodou kaplnky a presbytéria je vystúpený o stupeň, ktorý sa nachádza po zakonzervovaný víťazným oblukom.
Naznačenie pôvodného vstupu do krypty je prezentovaný v oddelením v pieskovcovej dlažbe. Prebytérium je tvorené pôvodnou, dutou menzou s vrchným červeným mramorom. Doplnenie interiéru je z farského kostola. V sakristií je zhotovený pôvodný okenný otvor.
Druhé poschodie je prepojené s Ľudovítovým palácom a podľa fotografií z výskumu zhovené dvomi dvernými otvormi. Funkčnom tohto poschodia je prepojené práve prebiehajúcou výstavou – lovu a poľovníctva. V tejto miestnosti je prezentovaný pôvodný trámový strop. Prestrešenie strechy siaha na úroveň paláca rodu Zápoľským a je prezentovaný sto- jacou stolicou. Avšak z dôvodu absentovaným okenným otvorom na sa streche nachádzajú sklenené pásy, ktoré pôsobia nerušivo k pohľade na dojem objektu.
V priestore pred kaplnkou je vybudovaná dvojoblúková arkáda s kuželovou balustrádou. V tejto časti je možnosť vidieť pôvodný vzhľad kaplnky, pozostaky a fotografie s výskumu. Fasáda kaplnky je omietnutá vápenou omietkou.
